1. Aký je podľa Vás odkaz 8-9. mája 1945 pre súčasné Slovensko?
2. Ako vnímate nárast snáh o revíziu dejín druhej svetovej vojny, napríklad formou odstraňovania pamätníkov a budovania nových?
Ján Čarnogurský, politik, predseda Slovensko-ruskej spoločnosti:
Odpoveď na prvú otázku:
Odkaz 8.-9. mája 1945 pre Slovensko vidím tak, že Rusko je najspoľahlivejším historickým garantom našej štátnosti.
Odpoveď na druhú otázku:
Vnímam to ako snahy o budovanie predpolia pre geopolitický tlak na Rusko a ak by Rusko nebolo dosť silné až pre útok na Rusko.
Pavol Sečkár, predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov:
Odpoveď na prvú otázku:
Je priamy a nefalšovaný. Ak by nebolo porazené nacistické Nemecko a jeho fašistickí spojenci, potom by u nás nemohli byť realizované ani idey, ktoré si naši predkovia vytýčili v decembri 1943 v dokumente „Vianočná dohoda“.
Je to program, ktorý nás jednoznačne orientuje kráčať antinacistickou a antifašistickou cestou. V našej spoločnosti je medzi ľuďmi a hlavne medzi antifašistickými elitami tento princíp taký zažitý, že každý, kto sa od tohto smerovania odkloní, ten je jednoznačne považovaný za „protislovenského“.
Odpoveď na druhú otázku:
SZPB revíziu dejín 2. sv. vojny jednoznačne odmieta a bojuje s ňou. Napríklad nedávno veľvyslanec RF v SR Alexej L. Fedotov označil náš Zväz za „antifašistický mainstream“. My, na Slovensku, našťastie, nebojujeme príliš s ničiteľmi pamätníkov našich osloboditeľov, lebo toto vandalstvo je skôr ojedinelé. Do boja s ním sa automaticky zapája aj náš štát, Slovenská republika.
Iná je otázka falzifikácie slovom. Osobitne prostredníctvom médií. Tu máme dva typy falzifikátorov. Vedomých, ktorí prekrúcajú objektívne dejiny úmyselne a nevedomých, ktorí to robia z nedostatku historického vzdelania.
Preto náš Zväz pôsobí oboma smermi. Svojimi nástrojmi vyvraciame tézy úmyselných falzifikátorov a prostredníctvom našich lektorov a historických dokumentačných komisií SZPB pripravujeme našu mládež na odolnosť voči falzifikáciám. Mimochodom, toto je jedna z mimoriadne dôležitých úloh našej novozakladanej zložky, „Klubov mladých priateľov SZPB“.
Čo sa týka pamätníkov, vďaka úsiliu nášho Zväzu, osobitne 35 oblastných organizácií SZPB, my pamätníky naším osloboditeľom renovujeme a budujeme nové. Pri príležitosti 75. výročia Dňa víťazstva nad fašizmom vláda SR na to vyčlenila niekoľko miliónov eur.
O pamätníky sa mimoriadne aktívne stará aj Veľvyslanectvo RF na Slovensku, na čo každoročne vynakladá stovky tisíc dolárov. Táto jeho opatera je u nás taká známa, že mnohé naše základné a oblastné organizácie SZPB sa už na veľvyslanectvo RF obracajú s potrebami a návrhmi na renovácie pamätníkov priamo.
Eduard Chmelár, analytik, predseda hnutia Socialisti.sk
Odpoveď na prvú otázku:
V rámci Generalplan Ost chcel Hitler Židov zničiť úplne. Zo slovanských národov mala byť asi polovica z každého národa zničená, časť vyvezená za Ural, časť ponechaná bez vyššieho vzdelania ako obsluha nemeckých prisťahovalcov. Uskutočniť tento šialený plán mu znemožnila práve Červená armáda. Ona obrátila priebeh vojny v čase, keď ešte západní spojenci váhali, a to za cenu obrovských, nepredstaviteľných strát. Len v prvých mesiacoch Veľkej vlasteneckej vojny po prepadnutí ZSSR stratila Červená armáda takmer 4 milióny vojakov. To je viac ako bolo zhromaždených na západnom fronte pred vylodením v Normandii. V tom čase ju všetci odpisovali, aj v Londýne a Washingtone boli presvedčení, že Sovietsky zväz sa z tohto nikdy nespamätá. Celkový počet obetí na východnom fronte sa odhaduje na 27 miliónov. Bielorusko doteraz nedosiahlo predvojnový počet obyvateľov. Generalplan Ost by skôr alebo neskôr postihol aj Slovensko. Aj nás pred ním zachránila Červená armáda.
Nebyť nesmiernej obetavosti ruského ľudu, nebyť často až nadľudskej húževnatosti Červenej armády, nikto z nás by tu dnes nebol. Len hlupák alebo mentálny fašista môže hovoriť o tom, že nás Rusi dobyli (napokon, dobre si všimnite slovník takého človeka – ak ide o zásluhy na oslobodení, bude sa vykrúcať, že nás oslobodzovali aj iné národy, ak ide o historickú vinu, padá podľa neho jednoznačne na Rusov, a to napriek tomu, že na čele Sovietskeho zväzu stál gruzínsky diktátor). Bolo to jednoznačne oslobodenie, po ktorom si všetci vydýchli a jasali. Červená armáda nás oslobodila, odovzdala moc do rúk našich národných výborov a odišla. To, čo sa stalo v roku 1948, sme si pokašľali sami.
Odpoveď na druhú otázku:
To, čo predvádzajú niektorí českí politici, už nemá nič spoločné s kritickým posudzovaním historických udalostí, ale s prekrúcaním dejín, je to hysterická antiruská kampaň s jasnými prvkami šovinizmu.
Historickú pamäť však musí ešte viac uraziť rozhodnutie jedného zo starostov mestských častí Prahy, kedysi bulvárneho novinára a dnes najznámejšieho antiruského šovinistu Pavla Novotného, postaviť pomník tzv. vlasovcom, ktorí sa v závere vojny pridali na stranu pražských povstalcov. Ale toto je už silná káva. Treba vysvetliť, že protiboľševická Ruská oslobodenecká armáda generála Vlasova, ktorá bojovala po boku Hitlera, vznikla oficiálne v novembri 1944 na Pražskom hrade za účasti ríšskeho protektora K. H. Franka. Vlasovci sa zúčastnili napríklad na potlačení Varšavského povstania a boli takí krutí, že proti nim museli zakročiť aj Nemci. Na Slovensku sa dopúšťali ťažkých vojnových zločinov na civilnom obyvateľstve do posledných dní vojny na Kysuciach a počas Povstania sa zúčastňovali na protipartizánskych komandách. Je pravda, že na konci vojny, keď už bolo o všetkom rozhodnuté, sa vlasovci rozhodli Pražanom pomôcť, ale tvrdenie, že by generál Vlasov zachránil Prahu, je smiešna lož. Jednak preto, že sám generál Vlasov bol kategoricky proti tomu, aby jeho jednotky pomohli Pražanom (pokyn vydal až veliteľ jednej z jeho divízií Buňačenko) a napokon, počas povstania 7. mája o 9. hodine ráno Česká národná rada v rozhlasovom vysielaní výslovne zdôraznila, že akcie vlasovcov proti nemeckým vojskám sú ich vlastnou záležitosťou a dištancovala sa od nich.
Ono je dosť šialené už to, keď sa pre Pražanov stáva hrdinom namiesto maršala Koneva generál Vlasov. No každý, kto dnes velebí vlasovcov, by si mal uvedomil že stojí na rovnakej barikáde s tými, ktorí sa pokúšajú legitimizovať výčiny banderovcov, že oslavuje vlastizradcov, ktorí zradili nielen svoju vlasť, ale celú antifašistickú koalíciu v rozhodujúcom okamihu, keď ich najviac potrebovala – počas bitky o Stalingrad. A každý, kto spochybňuje alebo relativizuje úlohu Červenej armády na oslobodzovaní by sa mal zasa spamätať, lebo sa dostal mentálne na rovnakú úroveň ako tí, ktorí spochybňujú Slovenské národné povstanie poukazovaním na individuálne zločiny povstalcov. Toto sú metódy neofašistov, nie demokraticky zmýšľajúcich ľudí. Asi stále dosť dobre nechápeme, čo pre nás Červená armáda vykonala a čo jej víťazstvo pre nás znamenalo.
Juraj Sarvaš, herec:
Odpoveď na prvú otázku:
Odkaz nielen pre Slovensko, ale pre celé ľudstvo - povedané bez pátosu – absolútny výdych, že sa ľudia nebudú nezmyselne vraždiť, mučiť a zabíjať. Pre Slovensko zvlášť, že sme sa Slovenským národným povstaním zaradili medzi tie národy, ktoré sa postavili proti tej hroznej vojne. Hrozné a pre mňa nepochopiteľné je, že vojny stále prebiehajú. Európa našťastie nemá vojnu. Zatiaľ. Ale má však iné veľké nedorozumenie.
Odpoveď na druhú otázku:
Pre mňa je toto absolútne nepochopiteľné, nezmyselné, nehistorické. Priam chorobné. Ja osobne som robil veľa filmov s tematikou prvej i druhej svetovej vojny. Mal som šťastie, že som v nich stvárňoval skutočných hrdinov – vo filme Štyridsaťštyri Viktora Kolibca, vodcu Kragujevackej vzbury. Vo filme Stopy na Sitne Ladislava Exnára, ktorého dva mesiaca pred ukončením vojny chytili a zavraždili v Mauthausene. A napokon Zajtra bude neskoro o kapitánovi Nálepkovi. Zastavím sa pri tomto filme.
Bolo to v koprodukcii Slovenského filmu s Bielorusfilmom. Nakrúcali sme priamo na miestach v Bielorusku, kde Nálepka bojoval a aj prešiel na ruskú stranu. Prvý raz som hral nemeckého dôstojníka SS Hermana. Ľudia v Mozyre, ktorí prežili vojnu sa ma stránili, keď som mal na sebe na ulici nemeckú uniformu. A chlapcov v našich uniformách pozývali na obedy. Vraveli: „Ak takíto vojaci nepomohli, tak nikdy neublížili.“ Takisto nám hovorili o hrôzach fašistických vojsk. Hovorím to preto, že v každom filme sme s režisérom či scenáristom posudzovali aj historický aspekt a išli v ňom do hĺbky. Je neodškriepiteľnou historickou skutočnosťou, že Červená armáda porazila fašistickú beštiu! A základ v nej tvorili Rusi! Teraz chcú skresávať milióny vojakov a civilistov, ktorí padli v tej vojne?
Konev? Konev Prahu oslobodil! Ale nejde o Koneva. Ide o to, že je to symbol. Symbol ľudí, ktorí za Prahu padli!
Dnešné deti, ktoré prídu na Duklu, sa prekvapene spytujú, čo to bolo za sochára, ktorý medzi veľké krásne hradby vymodeloval maličkého vojaka. Treba im odpovedať – to noví historici odstránili veľkú krásnu sochu, ktorú vytvoril Národný umelec Jan Kulich.
Neviem ako, ale toto sa musí zastaviť – v Poľsku, na Ukrajine, v Česku i u nás! Ale verím, že história sa nedá sfalšovať až tak, aby pravda úplne zanikla.
Dušan Jarjabek, spevák, poslanec NR SR
Odpoveď na prvú otázku:
Ten odkaz je aktuálny nielen pre Slovensko, ale pre celý svet a všetky generácie. Pre tú súčasnú, ale aj tie, čo prídu po nás. Už nikdy sa nesmie opakovať tá tragická situácia, aby jeden blázon, ktorý sa dostal k moci, vedel „zblbnúť“ celý svet. Ľudia stratili individuálnu dôstojnosť a stali sa pod rúškom perverznej moci jednou tupou masou ovládanou na pokyn blázna. Následky pre celý svet boli kruté. Veľká vďaka, že existovali sily, ktoré sa v tej dobe vedeli vzoprieť a vybojovali nám ten život, ktorý môžeme žiť dnes, hoci tie obete na životoch boli hrozné. A keby to náhodou niekomu nebolo jasné, nech ide napríklad na Slavín v Bratislave a poprechádza sa v tichosti, čítajúc mená vojakov ktorí sú tam pochovaní. Bol to následne celosvetový konflikt, ale Sovietsky zväz bol krajinou, ktorá počas druhej svetovej vojny utrpela najťažšie ľudské straty. 26,6 milióna ľudských životov, z toho asi 8,7 milióna vojakov na fronte. Na toto sa zabudnúť ozaj nesmie.
Odpoveď na druhú otázku:
František Škvrnda, vysokoškolský pedagóg, bezpečnostný analytik
Odpoveď na prvú otázku:
Historický odkaz konca druhej svetovej vojny v Európe je pre Slovensko jednoznačný. Musíme sa angažovať v politike brániacej vypuknutiu ozbrojeného konfliktu na území Európy, či sa nás priamo dotýka alebo nie a aktívne sa podieľať na aktivitách, ktoré znižujú napätie v našom, najmä stredoeurópskom priestore, popr. v rámci EÚ, ale aj v celej Európe.
Nesmie sa zabudnúť na to, ako vypukla druhá svetová vojna, ktorá nás poznačila už pred jej začiatkom – Viedenskou arbitrážou v novembri 1938. K temným stránkam slovenských dejín patrí účasť na útoku proti Poľsku a najmä ZSSR. Stále treba pripomínať odkaz SNP, ktoré vyjadrilo nespokojnosť národa s týmto dianím.
Odpoveď na druhú otázku:
Prepisovanie dejín nikdy nič dobré neprinieslo. Je tragédiou, čo sa v súvislosti s druhou svetovou vojnou dnes hlása najmä v pobaltských štátoch, na Ukrajine či v Poľsku, ale aj inde. S oslabovaním pozície USA i celého Západu vo svete sa zrejme niektoré kruhy úchylne domnievajú, že možno touto cestou zmenia názor na vývoj a svoj vplyv v Európe. Možno sa chce pokrytecky zakryť fakt, že Západ dlho podceňoval fenomén nemeckého nacizmu a Hitlera a podnikal rôzne kroky na to, aby ho smeroval na napadnutie ZSSR.
To, čo sa stalo v Prahe so sochou maršala ZSSR I. Koneva, je výsledkom pôsobenia patologických procesov v niektorých kruhoch a treba to rozhodne odsúdiť. Buď ide o úplne politicky pomätených ľudí, alebo konajúcich na popud nejakých síl, ktoré sú skryté, ale v každom prípade ide o deviantnú záležitosť. Čo pomohli podobné protisovietske (a dnes už viac protiruské) akcie na Ukrajine? Nechcem byť zlým prorokom, ale takého kroky prispievajú len k rastu napätia a chaosu v spoločnosti, po ktorých sa spoločnosť ľahšie manipuluje a prehliada sa potreba riešenia skutočných problémov života ľudí. Žiaľ v českých dejinách takýchto krokov uskutočnených len niektorými úzkymi kruhmi spoločnosti bolo viac a spravidla vyústili do rôznych tragédií, čo by malo byť aktuálnym i historickým mementom.
Branislav Fábry, vysokoškolský pedagóg, analytik
Odpoveď na prvú otázku:
Odpoveď na druhú otázku:
Niektorým silám v súčasnej Európe vyhovuje obraz večne agresívneho Ruska, pred ktorým nás musí niekto chrániť a proti ktorému musíme stále zbrojiť. Preto sa snažia postaviť Sovietsky zväz na úroveň nacistického Nemecka a nahradiť jeho historickú úlohu osloboditeľa úlohou okupanta. Podobne negatívny obraz možno vytvárať aj o západných spojencoch, napr. kvôli britskému imperiálnemu útlaku na Blízkom Východe alebo v Indii. Ani ten by však nemal byť dôvodom na spochybnenie pozitívnej britskej úlohy pri víťazstve nad nacizmom. Som proti snahe hanobiť pamätníky Červenej armády kvôli sovietskej minulosti, ako aj proti snahe hanobiť pamätníky el-Alamejnu kvôli histórii britského imperializmu. Sovietsky zväz ani západní spojenci neboli nevinné štáty, ale v boji proti nacizmu stáli na tej správnej strane.
