Registrace byla úspěšná!
Klikněte na odkaz v e-mailu zaslaném na adresu
Názory
Názory: komentáře k událostem, rozhovory s osobnostmi

Voľba generálneho prokurátora ukázala zásadné mocenské posuny v koalícii. Názor

© AFP 2021 / Johanna GeronPremiér Igor Matovič
Premiér Igor Matovič - Sputnik Česká republika
Sledujte nás na
Ak by Národná kriminálna agentúra (NAKA) minulý týždeň nezatkla partnera Penty Jaroslava Haščáka, niet pochýb, že voľba generálneho prokurátora by bola top udalosťou týždňa. V kontexte skutočností, že nový generálny prokurátor je zvolený na sedem rokov, je to však reálne ešte dôležitejšia udalosť.

Cesta k novému generálnemu prokurátorovi totiž nebola vôbec ľahká. V osudí bolo hneď sedem kandidátov, z toho jeden neprokurátor - sudca Juraj Kliment. Ten, ako vieme, bol nominálne kandidátom premiéra Igora Matoviča, a to viacnásobným.

Spočiatku bol Juraj Kliment osobným kandidátom premiéra Matoviča na post predsedu Najvyššieho súdu SR. Tam ho však zablokovala koalícia nominantov ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej a prezidentky Zuzany Čaputovej, ku ktorým sa pridali všetci sudcovia, ktorých volili do Súdnej rady ich kolegovia. Predsedom Najvyššieho súdu sa nakoniec stal Ján Šikuta, čo nepríjemne zaskočilo premiéra Matoviča a jeho okolie, ale snahy o presadenie tejto kontroverznej figúry na ďalší dôležitý post sa nevzdal. Ukázalo sa, že krajne kontroverzný lex Lipšic, ktorý mal umožniť kandidovať na najvyšší prokurátorsky post aj neprokurátorom, sa spokojne mohol zmeniť na lex Kliment, ale nepredbiehajme.

Juraj Kliment sa počas „volebnej kampane“ ukázal ako veľmi kontroverzný a nevhodný. Na Ústavnoprávnom výbore Národnej rady SR ho grilovali najdlhšie - vyše šesť hodín a dojem z jeho „umeleckého výkonu“ rozhodne nikoho neohúril. Celkom jednoznačne prekonával všetkých ostatných svojou aroganciou a aj z predchádzajúceho pôsobenia sa s ním ťahala povesť arogantného a spupného človeka, ktorý nedokáže zniesť otvorenú diskusiu a pozitívne motivovať ľudí. Kauzy ako Cervanová v tomto kontexte boli len zámienkou.

Nakoniec sa vytvorila akoby dvojica top kandidátov, pričom druhým z nich bol prokurátor špeciálnej prokuratúry, riaditeľ jej ekonomickej sekcie Maroš Žilinka. Ten bol „protege“ poslaneckého klubu SME RODINA, ale veľmi skoro sa ukázalo, že z celej squadry kandidátov vadí najmenej. Okrem iného aj opozícii.

Keď si Igor Matovič uvedomil, že jeho kandidát Juraj Kliment má vážny problém, rovnako ako už mnohokrát predtým sa pokúsil o vydieranie svojich koaličných partnerov. Pohrozil, že ak nebude zvolený spoločný koaličný kandidát, rozumej „jeho“ Kliment, a, naopak, bude zvolený kandidát s podporou opozície, je to na pád vlády. Je zaujímavé, že táto hra na vydieranie celkom dlho a úspešne fungovala, ale tentoraz Igor Matovič narazil. A to dokonca na svojho najbližšieho koaličného spojenca Borisa Kollára.

To, že SME RODINA bude pretláčať Maroša Žilinku, bolo logické. Väzby bratov Pčolinských a Milana Krajniaka na Daniela Lipšica sú všeobecne známe. No a Maroš Žilinka bol jeho dvojkou na ministerstve vnútra v rokoch 2010 - 2012. Keď sa ukázalo, že prezidentka Zuzana Čaputová by mala problém s vymenovaním Daniela Lipšica za generálneho prokurátora, hľadala sa iná vhodná osoba. Tou sa stal práve Maroš Žilinka. Ako náhradník za Daniela Lipšica dopĺňal partiu, ktorá sa sformovala na ministerstve vnútra už takmer pred dvadsiatimi rokmi. Milan Krajniak bol dlhoročným kádrom Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) a na ministerstve vnútra bol poradcom k Daniela Lipšica, keď tam pôsobil aj Maroš Žilinka. Po prevalení kauzy Gorila síce musel ako bývalý člen prezídia Fondu národného majetku (FNM) za KDH odstúpiť, ale neskôr sa stal vplyvným človekom v novom Lipšicovom projekte NOVA. Podobne Vladimír Pčolinský, dnešný šéf Slovenskej informačnej služby (SIS) bol na prelome milénií šéfom kancelárie ministra vnútra Vladimíra Palka a v rokoch 2010 - 2012 zase Daniela Lišpca. Lipšicova partia zatiaľ bez Daniela Lipšica je teda vďaka politickému vplyvu SME RODINA znova pohromade. A je možné, že začiatkom roka 2021 sa kruh uzavrie zvolením Daniela Lipšica na post špeciálneho prokurátora.

Voľba generálneho prokurátora ukázala, že vydieračský potenciál Igora Matoviča prudko klesá. Jeho vyhrážka povalenia vlády nijako nezaúčinkovala. Na povestnej koaličnej rade v Nemocnici svätého Michala Boris Kollár neustúpil a ani ďalší koaliční partneri nepodporili premiéra. Koalícia tak viackrát preložila voľbu, keďže nebola dohodnutá. Nakoniec, aby sa poodokryli karty, mali indikatívne hlasovanie, ktoré jasne ukázalo, že výrazným kandidátom koalície je Maroš Žilinka, a Matovičov favorit Juraj Kliment je len štatistom. Nakoniec Igor Matovič pochopil, že tento boj prehral, a aby si zachoval tvár a nemusel čeliť nepríjemným otázkam novinárov, že bol zvolený kandidát s podporou opozície a kedy teda abdikuje, pridal sa na stranu Maroša Žilinku.

Táto voľba však ukázala na mnoho veľmi zásadných mocenských posunov v koalícii. Štýl práce premiéra Igora Matoviča sa už stáva neznesiteľným. Na pracovné stretnutia chodí nepripravený, improvizované rokovania trvajú viac ako štyri hodiny a na konci nikomu nie je zrejmé, aké sú vlastne závery. Na väčšine stretnutí je pasívny, a potom bez akéhokoľvek zdôvodnenie rozhodne sám a bez prerokovania prípadných pripomienok či sporov v tíme.

Pri zásadných veciach ako je núdzový stav, zákaz vychádzania či plošné testovanie v réžii armády, zvykne premiér uplatňovať nátlakovú metódu: kto nejde so mnou, ide proti mne. Pritom tieto rozhodnutia oznamuje ešte predtým, než sa pripravia, prerokujú a schvália ako spoločná politika koalície. Igor Matovič od partnerov vyžaduje absolútne plnenie jeho nápadov, správa sa ku koaličným partnerom ako k poddaným alebo ako k členom svojho poslaneckého klubu.

V posledných dňoch urobil navyše zopár veľmi hrubých a nepremyslených nátlakových akcii, ktoré konečne aktivizovali na spoločný odpor v podstate všetkých členov koalície. Poslednou kvapkou trpezlivosti bol pokus o vydieranie ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, ktorej pohrozil, že potopí celú jej ťažko vyrokovanú a dohodnutú reformu justície, ktorú sprevádza viacero ústavných zákonov, ak nebude dohoda na spoločnom kandidátovi na generálneho prokurátora, rozumej, ak nepresadí svojho kandidáta. Takéto vydieranie však, naopak, znamenalo, že šéfka ZA ĽUDÍ Veronika Remišová sa mu jasne postavila na odpor a nakoniec musel ustúpiť.

Voľba generálneho prokurátora, ktorá tak skončila fiaskom pre premiéra Matoviča, ukázala, že sme svedkami začiatku konca Matovičovej kontroly nad vlastnou koalíciou. Zároveň sa ukazuje, že vydieračský štýl jeho politiky už nikoho nezastraší. V koalícii musia pochopiť, že keď budú držať spolu, dokážu úspešne vzdorovať jeho bláznivým nápadom a trápnemu vydieraniu.

Zprávy
0
Nejdříve novéNejdříve staré
loader
Chcete-li se zapojit do diskuse,
přihlaste se nebo se zaregistrujte
loader
Chaty
Заголовок открываемого материала