Registrace byla úspěšná!
Klikněte na odkaz v e-mailu zaslaném na adresu
Slovensko
Zprávy ze Slovenska: čerstvé slovenské novinky a události

Ústavné zákony z dielne ministerky Kolíkovej. Koalícia sa pokúša dať kompetencie súdu z hlavy na nohy. Názor

Sledujte nás na
Vlajkovou loďou programu strany ZA ĽUDÍ je zásadná reforma súdnictva. Tá má pozostávať jednak z novej súdnej mapy, zo zriadenia nového správneho súdu i z precizovania kompetencií Ústavného súdu, keďže ten si v minulosti „uzurpoval“ kompetencie, ktoré mu ústavodarca pôvodne vôbec nedal.

Kým zmena súdnej mapy vyvolala logický nesúhlas a lobing miestnych politikov proti rušeniu okresných či krajských súdov, kreovanie Najvyššieho správneho súdu väčší odpor nevyvolalo, ukázalo sa však, že najkontroverznejšia je tá časť súdnej reformy, ktorá sa týka práve kompetencií Ústavného súdu. Podstatou tohto ústavného zákona je, že ministerka spravodlivosti chce vziať Ústavnému súdu kompetenciu posudzovať ústavné zákony.

Ústavný súd pred časom urobil zopár rozhodnutí, ktoré boli viac než sporné. Možno povedať, že si uzurpoval právo hodnotiť súlad ústavných zákonov s ústavou, pričom každý ústavný zákon sa prijíma rovnakým kvórom, a teda aj rovnakou legitimitou ako ústava. V niektorých štátoch je každý dodatok ústavy súčasťou ústavy. Ako argument uzurpácie tohto práva sa Ústavný súd odvoláva na materiálnu podstatu ústavy, ktorá zadefinovala nemennosť princípov nášho zriadenia. To je však značná miera súdneho aktivizmu a v konečnom dôsledku by to znamenalo, že politici, ktorých legitimita sa obnovuje každé štyri roky, sú nepodstatní. Celý spor je v podstate o supremácii, respektíve o tom, kto je komu nadriadený: či ústavodarcovia Ústavnému súdu alebo, naopak, Ústavný súd má navrch nad politikmi.

Vyvstáva nám tu teda otázka, na základe akej legitimity si sudcovia Ústavného súdu vynucujú právo kontrolovať ústavodarcu. Neslýchane arogantné bolo vyhlásenie predsedu Ústavného súdu SR Ivana Fiačana o tom, že ak zlyhajú ústavodarcovia, potom nastúpia oni ‒ sudcovia Ústavného súdu SR, ktorí bedlivo strážia, čo sa smie a čo nie. Otázne je, kto im však túto legitimitu dal. Na základe čoho si ju prisvojujú? Skúsme si teda povedať, z čoho pramení legitimita ústavných sudcov. Kto im dal placet neomylnosti, nestrannosti a objektivity?

Sudcovia Ústavného súdu sú v konečnom dôsledku len produktom aktuálnej politickej situácie, ktorá fixuje politické pomery v čase ich kreovania. Títo sudcovia sú na svojich postoch len vďaka výberu politikov, poslancov a hlavy štátu. Ich legitimita je teda odvodená od politikov, a tým, že je sprostredkovaná, je aj podstatne menšia. Navyše, legitimita poslancov sa obnovuje každé štyri roky, občania teda majú šancu podstatne častejšie prenášať svoju vôľu na svojich zástupcov, než je to pri veľmi sprostredkovanej, a navyše od prameňa legitimity podstatne vzdialenejších sudcov ústavného súdu.

Zuzana Čaputová - Sputnik Česká republika
Názory
Prezidentka vracia úder. Vzťahy medzi Čaputovou a premiérom Matovičom sa vyostrujú. Názor
A ešte poznámka k argumentu o materiálnej podstate ústavy. Ak by tento argument platil, tak potom by bolo nemožné odstrániť článok štyri Ústavy ČSSR z roku 1960, ktorý zakotvoval priamo v ústave princíp vedúcej úlohy komunistickej strany. Ak by bol vtedy zriadený „komunistický“ Ústavný súd, s ktorým, mimochodom, Ústava ČSSR rátala, len sa nikdy nerealizoval, tak by vtedajší ústavní sudcovia dosadení komunistami pri použití nemennosti materiálnej podstaty ústavy v podstate neumožnili transformáciu vtedajšieho systému na demokratický pluralitný systém. Na tomto myšlienkovom experimente je jasné, že ako princíp ho nemôžeme prijať.

Politici, respektíve koalície len raz za čas disponujú, a aj to len na veľmi obmedzený čas, ústavnou väčšinou. Od roku 1992 iba dvakrát, a aj to len na približne tretinu volebného obdobia, disponovala koalícia takýmto mandátom. A tu stojí otázka: majú právo politici s takýmto mandátom posúvať, meniť a modifikovať politický a ústavný systém? Ak by to tak nebolo, dodnes máme otrokárstvo či feudalizmus. Toto však zjavne sudcovia ústavného súdu nepochopili a žijú v predstave, že sú akousi vyvolenou kastou.

Mimochodom, aké boli rozhodnutia ústavného súdu, ktorými zrušili ústavný zákon? V Českej republike bol prvým prelomeným ústavným zákonom zákon o skrátení volebného obdobia v kauze Miloš Melčák – Michal Pohanka. Len vďaka týmto prebehlíkom a zradcom vlastných strán mohla vzniknúť vláda Mirka Topolánka. Keď napriek tomu po istom čase jeho vláda dokonca v čase predsedníctva Českej republiky v Európskej únii padla, jeden z renegátov Miloš Melčák si chcel cez Ústavný súd Českej republiky „vyreklamovať“ štvorročné volebné obdobie ako svoje politické právo. A, čo je absurdné, Ústavný súd Českej republiky mu vyhovel.

Premiér Igor Matovič - Sputnik Česká republika
Názory
Voľba generálneho prokurátora ukázala zásadné mocenské posuny v koalícii. Názor
Právo poslancov skrátiť si volebné obdobie aj v Česku nakoniec poslancom ostalo, len sa jasne precizovali podmienky, za akých sa takéto skrátenie legislatívneho obdobia má konať. Zároveň sa zadefinovalo, že v čase, keď je poslanecká snemovňa rozpustená, dočasne preberá jej kompetencie senát a podobne. Česká republika mala v tomto už precedens, ktorý nebol predtým spochybňovaný. Prvýkrát sa vláda rozpadla po takzvanom sarajevskom atentáte v roku 1998, a vtedy dovládla úradnícka vláda Jozefa Tošovského. Spochybnenie práva poslancov skrátiť si volebné obdobie nastalo po páde vlády Mirka Topolánka, kedy jeho vládu vystriedala vláda Jána Fischera. Nový model pravidiel skrátenia volebného obdobia podľa nálezu Ústavného súdu Českej republiky bol prvýkrát reálne aplikovaný po páde vlády Petra Nečasa, keď dovládla vláda Jiřího Rusnoka. Pri pohľade na nevyhnutnosť ingerencie Ústavného súdu musíme nevdojak konštatovať, že síce sa o niečo zlepšili i precizovali podmienky riešenia vládnych kríz, ale podstata demokracie nebola nijako ohrozená či zmenená a v tomto prípade sa jednalo skôr o akési gesto supremácie Ústavného súdu nad poslaneckou snemovňou.

U nás tiež Ústavný súd prelomil ústavný zákon. O čo išlo v tomto zákone? O to, že sudcovia sú kasta, ktorej sa nie je možné nijako dotknúť. V podstate sú nad ústavou a nad zákonmi. Ústavný súd rozhodol, že previerky sudcov sú protiústavné! Dokonca v rámci retroaktivity zákon platil len v prípade nových sudcov, tých, ktorí už boli vymenovaní, sa nijako nedotkol. Pritom je jasné, že tento judikát Ústavného súdu nemal s obranou demokratického zriadenia nič spoločné. Je všeobecne známe, že všetci žiadatelia o previerky na stupeň tajné či prísne tajné, prechádzajú previerkami Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), kde skúmajú závadnosť či nezávadnosť ich kontaktov, prípadne pomer ich majetku voči ich legálnym príjmom a podobne. Ľudia, ktorí chcú takúto previerku získať, to musia strpieť, v prípade sudcov, ktorí sú menovaní bez časového obmedzenia, nič také nie je prípustné. Toto krajne kontroverzné rozhodnutie Ústavného súdu teda v žiadnom prípade nechránilo demokratický charakter zriadenia, rozumej materiálnu podstatu ústavy, ale, naopak, vytvorila sa špecifická nedotknuteľná kasta, ktorá má privilégiá, ktorými nedisponuje žiadna iná skupina obyvateľstva. Iste i vďaka takýmto rozhodnutiam tu potom máme sudcov ako Vladimír Sklenka, Jarmila Urbancová, Monika Jankovská či Kajetán Kičura.

Okrem toho súčasťou ústavných zákonov z dielne ministerky Márie Kolíkovej sa stali prílepky z dielne ministra práce a sociálnych vecí Milana Kajniaka. Ten si tak vytvoril priestor pre zásadnú novelu dôchodkového systému, cieľom ktorej je garantovať rámcové parametre druhého piliera dôchodkového zabezpečenia, ktorý ma byť ústavne fixovaný a deštruuje tým súčasný model, v ktorom je zastropovaný vek odchodu na dôchodok na šesťdesiatštyri rokov. Súčasný model má byť nahradený širším spektrom parametrov, ktoré definujú nárok na dôchodok a ktorý v istých prípadoch niektorým skupinám umožní odísť do dôchodku aj skôr, avšak nie skôr ako po najmenej štyridsiatich odrobených rokoch.

Budova Národní rady Slovenské republiky. Ilustrační foto - Sputnik Česká republika
Názory
Čo ukázalo grilovanie alebo Ako dopadol casting na generálneho prokurátora? Názor
Ďalší prílepok, ktorý prešiel, zase umožňuje princíp, aby deti podporovali zo svojich odvodov svojich rodičov, čo by v konečnom dôsledku rezultovalo do nápravy krívd, ktoré sú spôsobené tým, že rodičia, korí majú viac detí, majú menšie dôchodky než bezdetní či tí, ktorí majú menej detí.

Naopak, neprešiel prílepok Alojza Baránika (SaS), ktorý sa snažil súčasne kompetencie generálneho prokurátora znížiť a v podstate ho transformovať na úroveň štátneho zastupiteľstva tým, že by ho podriadil vláde či ministerstvu spravodlivosti.

Málokedy koalícia predloží rozumný zákon, teraz akoby sa zmýlila a pokúša sa dať kompetencie Ústavného súdu z hlavy na nohy. Ide o jasné, jednoznačné a striktné vymedzenie kompetencií Ústavného súdu, do ktorých patrí len posudzovanie súladu bežných zákonov s ústavou, ale nie kompetencia skúmať, či sú ústavne zákony v súlade s ústavou.

Zprávy
0
Nejdříve novéNejdříve staré
loader
Chcete-li se zapojit do diskuse,
přihlaste se nebo se zaregistrujte
loader
Chaty
Заголовок открываемого материала