Мужчина работает с планшетом на компьютере - Sputnik Česká republika, 1920
Názory
Komentáře k událostem, rozhovory s osobnostmi

Čarnogurský: Je dobre, že sme sa rozdelili. Inak by sa do SR prevalila rusofobská atmosféra z ČR

© Sputnik / Aleksey NikolskyiBývalý slovenský premiér Ján Čarnogurský počas rozhovoru pre Sputnik
Bývalý slovenský premiér Ján Čarnogurský počas rozhovoru pre Sputnik - Sputnik Česká republika, 1920, 17.11.2022
Bývalý predseda slovenskej vlády Ján Čarnogurský sa prostredníctvom videorozhovoru pre Sputnik vyjadril k prebiehajúcej kríze medzi Európou a Ruskom, poukázal na nevyhnutné ekonomické väzby pre Slovensko. Ako právnik zhodnotil náplň budúceho referenda a zdôraznil, že SR má ideálne postavenie na mierové jednanie medzi RF a Ukrajinou.
Pricestovali ste do Moskvy kvôli účasti na medzinárodnom fóre Priatelia Krymu. Prečo považujete medzinárodné fórum za významnú udalosť hodnú účasti, napriek zložitej geopolitickej atmosfére a dopravným obmedzeniam?
JUDr. Ján Čarnogurský: Na Krym chodím už niekoľko rokov pomerne často. Ja som totiž predsedom koordinačnej rady Medzinárodného združenia Priatelia Krymu. Keď je zasadnutie koordinačnej rady, tak spravidla prichádzam (tak to bývalo pred pandémiou) dvakrát do roka. Jednak z tohto dôvodu, tak trochu služobného.
Samozrejme Krym je dosť blízko k medzinárodnému napätiu medzi Ukrajinou a Ruskom, ale v podstate medzi Západom a Ruskom. Tak samozrejme, že ma to viac zaujíma. Chcem takýmto spôsobom dostať aj ja informácie z prvej ruky.
Ste bezprostredným účastníkom historických udalostí v dejinách strednej Európy, nežnej revolúcie. Pôsobili ste počas nej aj po jej skončení vo významných štátnych funkciách. Ako sa splnili vaše očakávania čo sa týka vývoja vašej vlasti?
Ja som bol odporcom komunizmu vždy. Od začiatku to nepopieram, ďalej sa držím a myslím si, že naozaj komunizmus najmä v tých posledných desaťročiach spomaľoval, brzdil rozvoj spoločnosti. Preto na mojom stanovisku voči odboju boja proti komunizmu sa nič nemení. Z tohto hľadiska keď komunizmus padol v strednej Európe a nakoniec aj v Rusku, si myslím, že to bolo pozitívne. Ďalší vývoj bol dialektický, boj protikladov.
Osamostatnenie Slovenska opäť považujem za pozitívny krok a pozitívny stupeň vývoja Slovenska. Spoločnosť tým nadobudla jednak pocit, že je zodpovedná sama za seba, nemôže sa spoliehať na Čechov na jednej strane a pred tým ešte celé stáročia na Budapešť. Myslím si, že to viedlo k takej väčšej zodpovednosti na Slovensku. Výkon vlády a výkon demokracie na Slovensku je len demokratický a niekedy až veľmi priam odpudivý, ale také sú dejiny. Nakoniec Slovensko postupuje pomerne dobre.
Teraz zapadlo tiež do takej protiruskej vlny, ktorá sa valí na Západe a ktorá súvisí s geopolitickým postavením strednej Európy a Slovenska. Vychádza to všetko zo Spojených štátov. S tým samozrejme nie som spokojný. Usilujem sa na Slovensku udržiavať aspoň stopy toho, že vzťahy medzi SR a Ruskom boli tradične dobré, že Slovenská spoločnosť tradične považovala Rusko za svojho strategického spojenca napriek všetkej protiruskej propagande, ktorá sa na bežných občanov valí zo všetkých médií na Slovensku.
Chcem poukázať na to, že v septembri pred dvoma mesiacmi, sa na Slovensku konal prieskum verejnej mienky týkajúci sa špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. Predstavte si, že 52% opýtaných, čiže väčšina, sa vyslovila, že si praje, aby Rusko bolo v tejto operácii úspešné. Pri tej všetkej propagande, ktorá sa proti Rusku na Slovensko valí, je to celkom dobrý výsledok. Stále ešte nie sme tak protiruskí a tak rusofóbski ako je atmosféra v Českej republike. Z toho hľadiska považujem za dobré, že sme sa rozdelili. Kedy sme sa nerozdelili tak by sa tá rusofóbska atmosféra z Českej republiky by sa ľahšie prevalila aj na Slovensko.
Akú udalosť za posledných 30 rokov na Slovensku považujete za zlomovú pre slovenské dejiny a prečo?
Samozrejme vytvorenie samostatného Slovenska a rozdelenie Československa. Po voľbách v roku 1992 sa uskutočnilo dohodou. Vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi aj medzi Českou republikou a Slovenskou republikou sú naďalej veľmi dobré. Takže som presvedčený, že Česko a Slovensko by boli schopné spolupracovať tak, ako by to medzinárodné okolnosti vyžadovali.
Slovenská vláda nedávno schválila cenový limit na elektrinu a tiež finanční podporu domácností. Mohli by ste zhodnotiť politiku vlády čo sa týka boja s energetickou krízou?
Slovenská vláda nie je schopná sa vymaniť z tej všeobecnej kolektívnej rusofóbskej vlny, ktorá sa valí na Západe. Slovensko sa stalo súčasťou kolektívneho Západu. V tomto smere slovenská vláda robí malé kroky na pomoc domácnostiam, ale veď stačilo by urobiť jeden trochu väčší krok: v orgánoch európskej únie zahlasovať proti predĺženiu protiruských sankcií. Poznamenávam, že v januári, za dva mesiace, sa o tom bude hlasovať v Bruseli. Keby Slovensko zahlasovalo proti (tam sa vyžaduje jednomyseľnosť), znamenalo by to, že by protiruské sankcie neboli predĺžené pre celú Európu. To by viedlo k uvoľneniu rokovania medzi Slovenskom a Ruskou federáciou o tom, že na jednej strane padajú protiruské sankcie, ale na druhej strane, aby ruská strana povedzme dodávala opäť plyn Slovensku tak, ako dodávala predtým.
V tomto smere dobrú úlohu hrajú demonštrácie, ktoré sa opakovane dejú v Českej republike aj na Slovensku; síce s menším počtom účastníkov, ale na Slovensku sa prakticky každý týždeň robí nejaká demonštrácia proti politike vlády. Ak sa tieto zvyšovanie cien bude ďalej pokračovať a všetky predpoklady sú, že bude pokračovať pri tejto politike, tak potom aj tlak slovenského obyvateľstva na vládu bude možno trochu vyrovnávať tlak zahraničia predovšetkým Spojených štátov na vládu. Slovenská vláda bude potom možno schopná robiť aj odvážnejšie kroky na zlepšenie v hospodárskej situácie a tým aj politickej.
Jedným z prvých energeticky náročných podnikov, ktorý pocítil dopad rastu cien a protiruských sankcií, bol závod na výrobu primárneho hliníka Slovalco a ropná rafinéria Slovnaft. Aký scenár vidíte pre slovenský ťažký priemysel?
Konkrétnejšie si to nedovolím predpovedať. Obecný trend predpokladám, že bude zvýšenie tlaku na vládu. Rozšíri sa tendencia, ktorá už v západnej Európe je: dostanú sa do vlády strany, ktoré budú odvážnejšie robiť proruskú politiku alebo politiku rovnoprávnych rokovaní s Ruskou federáciou, v tomto prípade o hospodárskych otázkach. Ako sa to už robí v Taliansku, sú demonštrácie za takúto politiku v Rakúsku, otvorene to robí Maďarsko. To znamená, že sú predpoklady pre to, aby sa Slovensko priblížilo k týmto štátom taktiež členom EU.
Ropné tankery poblíž terminálu Šescharis v Krasnodarském kraji, Rusko - Sputnik Česká republika, 1920, 06.05.2022
Názory
Analytik: SR si nechce kazit krev ani s RF, ani s EU. Přechodná doba pro náhradu ropy je správná
Ako energetická kríza zmení Európu a aké miesto v tom zaujme Slovensko?
V prvom rade v mojich očiach táto energetická kríza a nielen energetická, ale vôbec kríza ekonomických vzťahov medzi Ruskom a Európou ukazuje, že vlastne Euroázia, ak berieme už Sibír ako časť Ázie, a (Európa) už patria k sebe. Samotná Európa jednoducho nemá prírodné suroviny na to, aby sa mohla dokonale a úspešne rozvíjať. Úspešne rozvíjať by sa mohla vtedy, keby sa ekonomicky spojila s RF ako celkom (myslím nielen európskou časťou Ruska ale aj ázijskou časťou RF), a v takom prípade by sa Euroázia alebo aspoň jej časť (teda Európa a Ruská federácia) stali opäť najsilnejším geopolitickým celkom vo svete na päťdesiat rokov minimálne.
Koncom januára sa na Slovensku bude konať referendum. Hlavná otázka referenda o konaní predčasných volieb bola odstránená kvôli tomu, že nie je v súlade s Ústavou SR. Jedinou otázkou referenda je skrátenie volebného obdobia Národnej rady SR. Ako hodnotíte toto rozhodnutie? Pomôže toto referendum zásadne zmeniť politickú situáciu na Slovensku a prečo?
V prvom rade ako právnik som súhlasil s tým, že Ústavný súd vyhlásil referendovú otázku o odvolaní vlády za neústavnú... Ak by to bol schválil, tak by otvoril cestu k pomerne častým zmenám vlády na Slovensku, čiže politickej nestabilnosti. To by sa mohlo vypomstiť aj do budúcnosti, pretože by toto rozhodnutie ústavného súdu platilo aj do budúcnosti. Kedykoľvek by sa na Slovensku stala nejaká umelá udalosť (napríklad vyvolaná aj médiami), mohli by ju niektoré kruhy využiť na zvrhnutie vlády a nastolenie novej vlády, ktorá by bola opäť len plodom tej momentálnej krízy...
Ako príklad uvediem, že keď došlo k vražde novinára Kuciaka a jeho priateľky, tak keby platilo rozhodnutie Ústavného súdu, že je možné zvrhnúť vládu, tak určite by to využili tie kruhy, ktorým ja nefandím. Využili by to na zvrhnutie vlády a nastolili by „svoju vládu“, ktorá by bola opäť iba umelou vládou a nebola by schopná plniť dlhodobé záujmy Slovenska.
Vrátim sa k tejto otázke, ktorá teraz bude. Je to trochu modifikovaná tá istá otázka, či je možné referendom skrátiť účinkovanie vlády. Skôr si nemyslím, že sa dostaví dostatočné množstvo voličov (päťdesiat percent a viacej), aby takéto referendum bolo platné. Jedine ak by bola dramatická ekonomická situácia spôsobená veľkým zvyšovaním cien. Toto by sa mohlo stať. Otvorene vám poviem, že ako občan Slovenskej republiky ja budem hlasovať proti.
Pán minister obrany SR Naď zožal kritiku liberálnych médií kvôli tomu, že niektoré slovenské firmy naďalej exportujú do RF. Napríklad slovenskí colníci do 6. októbra povoľovali export ložísk a strojov na výrobu pneumatík. Čo si myslíte o týchto výhradách a o vývoji obchodu medzi SR a RF a jeho budúcnosti?
Ja si myslím, že v prvom rade Slovensko je viac odkázané na obchod s Ruskou federáciou ako opačne. A preto by Slovensko malo mať záujem udržiavať čo najlepšie obchodné styky s RF... Myslím si, že hneď ako dôjde k zmene vlády na Slovensku, nastane opačný trend, to znamená snaha o zlepšovanie obchodných stykov s RF.
Jan Čarnogurský - Sputnik Česká republika, 1920, 29.10.2022
Názory
Dohoda s USA robí zo SR cieľ odvetných úderov RF. Čarnogurský hovorí o referende za zrušenie zmluvy
Slovenská vláda podpísala s Nemeckom a Dánskom dohodu o spoločnej výrobe húfnic Zuzana pre Ukrajinu. Čo si myslíte o tomto druhu spolupráce medzi Slovenskom a Ukrajinou?
Takáto spolupráca je v rozpore s tým, čo väčšina občanov Slovenska pred dvoma mesiacmi vyjadrila v prieskume verejnej mienky, o ktorom som už spomenul. Väčšina obyvateľov Slovenska je na strane Ruska v tomto konflikte, ak to berieme izolovane ako konflikt RF a Ukrajiny. To znamená, že tento výrok alebo tieto plány ministra Obrany Naďa sú v rozpore so stanoviskom väčšiny obyvateľov Slovenska. Ja sa k nim pripájam.
Na Západe nedávno začali zaznievať návrhy na zníženie finančnej a vojenskej pomoci Ukrajine. Maďarsko nedávno zablokovalo balíček pomoci EU vo výške 18 miliárd. Jedná sa podľa Vás o ojedinelé prípady alebo už môžeme hovoriť o tendencii?
Konečne, že americkí politici a niektoré médiá (na to prišli) po ôsmich (už deviatich – pozn. red) mesiacov operácie na Ukrajine dospeli k takémuto názoru, ktorý bol zjavný od samého začiatku. Dodávky zbraní na Ukrajinu jedine predlžujú túto vojnu a spôsobujú, že viacej Ukrajincov zomiera. Je to veľmi cynická hra najmä zo strany Spojených štátov. Vlastne takýmto spôsobom chcú bojovať až do posledného Ukrajinca. To znamená, že keby vytvorili podmienky aj povedzme obmedzením dodávok zbraní na Ukrajinu, pre rokovania o mieri medzi Ukrajinou a Ruskom, povedzme medzi Ruskom a Spojenými štátmi, tak tým by urobili lepšie, ako keď sa po slovenských železniciach pravidelne premávali vlaky smerom na východ na Ukrajinu s ťažkými zbraňami.
Maďarský predseda vlády Viktor Orbán je najschopnejší politik minimálne v strednej Európe. On toto spoznal, videl a dovolí si povedať. Podľa toho jeho vláda dovolí konať. Slovenská vláda je ďaleko menej kvalifikovaná a je slabšia, tak si to zatiaľ nedovolí.
Prečo súčasná Hegerova vláda zaujíma taký jastrabí postoj ku konfliktu na Ukrajine a nepodporuje myšlienku mierového jednania?
Na slovenskej vláde to nevidím. Pritom pripomeniem, že asi pred štyrmi rokmi bolo v Košiciach stretnutie Rusov a Ukrajincov, civilných osôb a civilných organizácií, ktoré spolu rozprávali ešte iba o zmiernení napätia medzi Ruskom a Ukrajinou. Ja si myslím, že práve Slovensko má najlepšie predpoklady, aby sa niečo také na Slovensku dialo, aby i Slovensko na obidve strany - smerom voči Rusku aj voči Ukrajine pôsobilo. Súčasná slovenská vláda nemá kvalifikáciu a nemá politický rozhľad aby niečo také robila a to je smutné.
Ďakujeme za rozhovor.
Zprávy
0
Chcete-li se zapojit do diskuse,
přihlaste se nebo se zaregistrujte
loader
Chaty
Заголовок открываемого материала