02:59 27. dubna 2018
Praha+ 9°C
Bratislava+ 11°C
    Hraniční znak Československa na zemi po rozpadu státu

    Československo už nikdy nevznikne. Rozhovor s politikem, který se o to zasadil

    © AFP 2018 / Attila Kisbenedek
    ČR
    Získat krátkou URL
    Alena Novotná
    592792

    Konec Československa předurčilo už jeho založení. Česko to táhne na Západ, Slovensko na Východ. Jak po pětadvaceti letech vnímá rozpad společného státu vlivný politik Ján Čarnogurský.

    Čeští a slovenští politici před čtvrt stoletím dali sbohem společnému státu. Československo se rozpadlo. Možná, že bez velkého zájmu zachránit jednotnou republiku, možná navzdory přání nemalé části občanů. Teď už na Československou federativní republiku, nebo jak tehdy na Slovensku psali Česko-slovenskú federatívnú republiku, vzpomínáme jako na dávný milník společných dějin.

    Jak se Československo rozpadalo, se Sputnik zeptal místopředsedy federální vlády (1990), předsedy vlády Slovenské republiky (1991-1992) a zakladatele Křesťansko demokratického hnutí Jána Čarnogurského.

    Když se ohlédnete zpět, skutečně se muselo Československo rozpadnout?

    Najskôr chcem čitateľov informovať, že po páde komunistického režimu v Československu som bol prívržencom samostatného Slovenska. Ale čitatelia nech racionálne oponujú mojim odpovediam. Hlavným dôvodom rozpadu Československa bola skutočnosť, že ho obývali dva národy približne rovnakej veľkosti (2:1). Každý národ mal svoj jazyk, svoju kultúru.

    Pri samostatnom členstve v dnešnej Európskej únii nepotrebovali spoločný štát pre zaručenie bezpečnosti. Každý národ chcel a mal právo prijímať vlastné rozhodnutia. Prijímanie rozhodnutí najskôr v rámci Československa a potom v rámci integrujúcej sa Európy riadenie štátu neobyčajne komplikovalo a byrokratizovalo. Pri trhovom hospodárskom systéme stále ťažšie sa prijímal spoločný rozpočet, žiadny národ nechcel "doplácať" na druhého a demagógovia sa našli na oboch stranách rieky Moravy. Neviem si predstaviť, ako by teraz chodili federálni ministri do Bruselu na ministerské konferencie a predtým by si museli nechať odsúhlasiť svoje stanovisko v oboch republikách (Českej aj Slovenskej).

    Asi hovorí niečo aj o Československu skutočnosť, že všetky zložené postkomunistické štáty (Sovietsky zväz a Juhoslávia) sa rozpadli a súčasné zložené štáty v západnej Európe — Španielsko, Belgicko, Veľká Británia — sa otriasajú v základoch. Bývalý prezident Eduard Beneš to naviac o Československu sformuloval takto: následkom historického vývoja Slovensko je svojim založením skôr východná krajina, Česko skôr západná. Preto medzinárodné krízy budú ťahať Slovensko skôr na Východ, Česko skôr na Západ. Beneš chcel tomuto vnútornému rozkolu čeliť vytvorením teoretickej konštrukcie československého národa. Bola to len teória, ktorá nedokázala odolávať žiadnej kríze. V Československu sa sledovalo už pri stavaní futbalovej reprezentácie, koľko je v nej Slovákov a koľko Čechov.

    Sumarizujúc argumenty, na vašu otázku odpovedám, že Československo sa "muselo" rozpadnúť. Dnes sú vzťahy Slovákov a Čechov lepšie než kedykoľvek za Československa.

    Jak vzpomínáte na politické události před rozpadem Československa? Co jste si tehdy myslel? Jak jste to prožíval?

    Paradoxne, po novembri 1989 (pád komunizmu), som ako predseda politickej strany Kresťanskodemokratické hnutie Slovenska(KDH) vyšiel s heslom, že v dnešnej Európskej únii chceme mať (Slovensko) vlastnú stoličku a vlastnú hviezdičku, čiže samostatné členstvo. Môj vtedajší politický protihráč na Slovensku Vladimír Mečiar vyhlásil, že ak by Česi nechceli federáciu so Slovákmi, tak ich do nej dokopeme.

    Ale nakoniec, v roku 1992 rozdelenie Československa hlásal aj podpísal Vladimír Mečiar a poslanci KDH vo Federálnom zhromaždení hlasovali proti ústavnému zákonu o rozdelení Československa, pretože rozdeleniu nepredchádzalo referendum. V roku 1991 som bol ako predseda vlády Slovenska (ešte v rámci Československa) svedkom, ako ťažko sa zostavoval federálny rozpočet. Taktiež Slovensko vtedy nedostalo od federálnej vlády žiadnu významnejšiu podporu v našom spore s Maďarskom o výstavbu vodného diela Gabčíkovo na Dunaji.

    Nechcel som, ba priam som sa bál, aby samostatné Slovensko vzniklo v medzinárodnej izolácii. Vtedy to hrozilo. Americká ministerka zahraničia Madelaine Albrightová pomenovala neskôr samostatné Slovensko čiernou dierou na mape Európy. Geopoliticky sme boli úplne v moci Európskej únie, USA a Západu. Východisko som videl v dôslednej opozícii voči vláde Vladimíra Mečiara a v smerovaní Slovenska do dnešnej Európskej únie.

    Co jste cítil 1. ledna 1993? Co pro vás tehdy byla nezávislá Slovenská republika?

    Prirovnám to k pretekárovi na lyžiach. Pretekár prechádza cez slalomovú bránku čisto reflexne, ale pozerá sa na ďalšiu bránku a rozmýšľa, ako bude prechádzať cez ňu. Rozdelenie Československa som považoval za správny historický krok. KDH vydalo ešte pred 1. januárom 1993 vyhlásenie, že už nebude podporovať opätovné obnovenie Československa.

    Rozdelenie Československa išlo proti vtedajšej politickej korektnosti, ale paradoxne nám pomohla začínajúca vojna v Juhoslávii. Západ bol ochotný prijať rozdelenie republiky, ak sa uskutoční mierovo. Rozdelenie Československa sa uskutočnilo mierovo. Veril som na historický potenciál Slovenska a veril som, že samostatné Slovensko bude úspešným štátom. Riadenie štátu bolo ďaleko jednoduchšie a efektívnejšie než riadenie Československa.

    Takmer celých prvých šesť rokov som bol opozičným poslancom. Veľmi mi záležalo, aby rozpad republiky nezahnal Slovákov a Čechov na nepriateľské pozície. Sme predsa dva bratské slovanské národy a sme pre seba navzájom dôležitými spojencami. Ten benešovský východo-západný vnútorný rozkol by som chcel vnímať ako rozšírenie nášho spoločného geopolitického ihriska, nie zúženie. Tiež som nechcel, aby nás západná geopolitická príslušnosť zatlačila do protiruskej politiky.

    Slováci po stáročia vnímajú Rusov ako priateľský národ. Ako opozičný poslanec a po roku 1998 ako člen vlády som podporil všetky kroky, upevňujúce vzťahy Slovenska a Ruska.

    Slovenská republika slaví čtvrt století. Jakým je dnes státem?

    Slovensko je úspešným štátom v rámci Európskej únie. Za dobu nášho členstva (od roku 2004) sme naše hospodárske a sociálne zaostávanie za priemerom EÚ znížili o polovicu. Za posledných šesť rokov rast nášho HDP v priemere prevyšuje 3%.

    Nemali sme žiadne vážne problémy ako niektoré iné štáty EÚ. Vlády sa menia medzi pravicou a ľavicou, ale od roku 2000 sme mali len troch predsedov vlád. Nemali sme žiadne väčšie sociálne otrasy. V roku 2004 nás geopolitický tlak Západu zatlačil do NATO, taktiež bez referenda, ale od roku 2015 prebiehajú v Bratislave a iných mestách demonštrácie proti zriadeniu základne NATO na území Slovenska. V armáde Doneckej ľudovej republiky bojuje niekoľko dobrovoľníkov zo Slovenska.

    Ako hovorím vyššie, vzťahy Slovenska a Českej republiky sú dobré. Ale poslednou skúškou našich vzájomných vzťahov bude medzinárodná kríza, ak v nej budeme vystupovať na jednej strane a nie proti sebe. Verím, že aj v takej skúške obstojíme.

    Názor autora se nemusí shodovat s názorem redakce

    Více:

    Střídačka? Nahradí Slovensko v EU Česko kvůli Babišovi? Názor
    Od Slovenska by se kverulantské Česko mělo učit. Názor
    NÁZOR. Létající Česko-Slovensko
    Budou Češi a Slováci kanónenfutr?
    Štítky:
    Ján Čarnogurský, Česká republika, Československo, Slovensko
    Pravidla společenstvíDiskuse
    Komentovat pomocí FacebookuKomentovat pomocí Sputniku