10:30 05. července 2020
Názory
Získat krátkou URL
24273
Sledujte nás na

Jednoznačným víťazom vyjednávaní o podobe novej vlády je Igor Matovič a jeho hnutie OĽaNO. Naopak pri rokovaniach neuspeli strany Sme rodina a Za ľudí. Myslí si to analytik Branislav Fábry z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý pre Sputnik hodnotí podobu novej vlády. Tá sa svojho mandátu ujme už o niekoľko dní.

Fábry ďalej upozorňuje na budúcich šéfov rezortov obrany a zahraničných vecí. V hre sú totiž obrovské nákupy zbraní, vyslanie slovenských vojakov na Blízky Východ a vylúčená nie je ani vojenská prítomnosť USA na území SR.

Víťazi a porazení

Podľa analytika bola približne polovica mien jasná od začiatku, otázkou bolo len to, na ktoré ministerstvá budú dosadení. Prekvapením je určite nominácia Pavla Mikulca (bývalý šéf Vojenskej spravodajskej služby) na post ministra vnútra.

„Zaujímavé je, že dostal prednosť i pred Grendelom alebo Kyselicom, o ktorých sa Matovič opieral pred voľbami.  Trochu nečakaná je aj nominácia Jána Budaja na životnom prostredí, viac sa čakal Ján Mičovský, ktorý však skončil na pôdohospodárstve. Uvidíme, ako bude fungovať koordinácia medzi ministerkou kultúry Natáliou Milanovou a konzervatívcami v parlamente,“ vymenúva analytik najväčšie prekvapenia novej vlády.

„Igor Matovič zrejme pri viacerých nomináciách miešal karty, aby si udržal dominantné postavenie vo svojej strane. Prekvapením je aj Andrej Doležal ako minister dopravy za Sme rodina, čo je zrejme výsledok neúspechu Kollára v spore so Sulíkom o výstavbu bytov,“  dodáva.

Igorovi Matovičovi sa tak podarilo udržať stabilitu vo svojom hnutí a zároveň vykonať čo najmenej ústupkov vo vzťahu ku koaličným partnerom. OĽaNO bude zároveň disponovať možnosťou menovať šéfa tajnej služby (kompetencia premiéra) a vojenskej rozviedky (kompetencia ministra obrany).

Za ľudí exprezidenta Andreja Kisku dostala dve ministerstvá, Sme rodina a Sloboda a solidarita po tri ministerstvá.

Fábry vidí pri rokovaniach zlyhanie exprezidenta Kisku: „Svojimi urazeneckými postojmi si vôbec nepomohol a stiahnuť sa mal až po vytvorení vlády. Ministerstvo pre Veroniku Remišovú je veľmi účelové a slúži hlavne na zachovanie tváre strany. Sme rodina sa zasa stala obeťou faktu, že vládu bolo možné zložiť aj bez nich. Už pri rokovaní o výstavbe bytov si však Boris Kollár zvolil veľmi nevhodnú pôdu NBS a preto niet divu, že začal upúšťať od predvolebných sľubov. Sme rodina nebude mať vo vláde veľkú váhu a ak chce Boris Kollár získať rešpekt, musí na to využiť prisľúbenú funkciu predsedu parlamentu.“

Jedným z dvoch ministerských postov, ktoré Kollárovci získali je ministerstvo práce, ktoré bude viesť Milan Krajniak. Ten pritom od počiatku ašpiroval na vedenie niektorého zo silových rezortov, predovšetkým ministerstva obrany. „Na ministerstve obrany sa budú diať veľmi lukratívne nákupy z rastúcich výdavkov na zbrojenie, zatiaľ čo na ministerstve práce bude treba riešiť skôr dlhodobé problémy. Bude tiež zaujímavé, nakoľko si udrží Milan Krajniak odstup od SaS a Jozefa Mihála, napr. pri požiadavkách na „flexibilitu“ zákonníka práce,“ hovorí pre Sputnik Fábry a vzápätí dodáva:

„Sme rodina celkovo dostala menej ministerstiev než SaS a aj tretia funkcia podpredsedu vlády sa môže ukázať ako málo dôležitá. Hoci zákony formálne predkladá vláda, legislatíva sa fakticky tvorí na ministerstvách a tie Štefanovi Hollému sotva umožnia presadiť jeho „strategické plánovanie“. Situácia sa trochu podobá na stav z roku 1998, keď o ministerstvo financií bojovali Ivan Mikloš z SDKÚ a Brigitta Schmögnerová z SDĽ, až nakoniec vytvorili funkciu podpredsedu vlády pre ekonomiku ako útechu pre Ivana Mikloša.“

Naopak, jediný z trojice Matovičových spojencov, kto rokovaniami nestratil je podľa analytika Richard Sulík a SaS. Sulík sa veľmi vehementne dožadoval postu ministra financií, keďže je to kľúčová agenda jeho strany. Napokon líder SaS síce ustúpil, no na oplátku dostal ministerstvo hospodárstva a jedno ministerstvo navyše.

Aká bude nová zahraničná politika SR?

Najväčšie otázniky vyvolávajú nominácie na ministerstvá obrany a zahraničných vecí. V hre o šéfa slovenskej diplomacie bolo viacero mien. Okrem súčasného veľvyslanca SR v USA Ivana Korčoka sa hovorilo aj o Martinovi Klusovi či Rastislavovi Káčerovi. Ten v minulosti takisto pôsobil ako veľvyslanec SR vo Washingtone. Momentálne pôsobí v Budapešti.

Podľa Fábryho nominácia Korčoka v porovnaní s predchádzajúcimi menami nie je až taká zlá voľba, pričom existuje predpoklad, že slovenská zahraničná politika sa zásadným spôsobom meniť nebude. „Avšak v prípade rozporu medzi európskym a atlantickým smerom zahraničnej politiky bude ministerstvo stáť viac na strane atlantistov než v minulosti. Tomuto trendu zodpovedá i zloženie vládnej koalície. Zaujímavé bude, či Ivan Korčok dokáže odolávať militaristickým názorom na svojom ministerstve a či si udrží zmysel pre mieru pri kritike Ruska a Číny.“

Analytik pritom predpokladá, že ministerstvo zahraničia začne pod Korčokovým vedením zostrovať rétoriku smerom k domácej verejnosti a intenzívnejšie bude využívať tzv. strategickú komunikáciu. „Jedným z prvých cieľov bude propagácia kontroveznej Bezpečnostnej stratégie SR a tiež obrannej spolupráce s USA. Ivan Korčok zrejme neobmedzí ani financovanie proamerického mimovládneho sektora z prostriedkov ministerstva, avšak mal by aspoň racionalizovať počet organizačných útvarov ministerstva,“ hovorí Fábry.  

V hre je prítomnosť Američanov v SR

Na čelo ministerstva obrany sa postaví Jaroslav Naď. Ten má za sebou nielen pôsobenie na MO SR či v Stálom zastúpení SR pri NATO, no známy je najmä z pôsobenia v proamerických a militaristických think-tankoch ako Globsec, Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku či Inštitút pre stredoeurópsku politiku.

„Na ministerstve obrany bude treba veľmi podrobne sledovať zapájanie našich vojakov do amerických aktivít, najmä na Blízkom Východe, ktoré môžu viesť k neočakávaným problémom,“ predpokladá Fábry a dodáva:

„Ďalšou vážnou témou bude dohoda o obrannej spolupráci s USA, pri ktorej môže prísť k vážnym ohrozeniam pre suverenitu SR. Dá sa predpokladať, že nová vládna koalícia bude viac naklonená ústupkom voči Washingtonu než tá predošlá a je pritom jedno, akým názvom budú americkú vojenskú prítomnosť označovať. Jaroslav Naď v tejto otázke dlhodobo zastáva proamerické stanovisko a nemožno očakávať, že by sa príliš zasadzoval za slovenskú suverenitu. Veľkou témou budú i lukratívne nákupy vojenskej techniky, kde sa ako problém môže ukázať fakt, že minister v minulosti pôsobil ako zbrojársky lobista. Práve preto treba transparentne vydokladovať všetky jeho väzby z minulosti.“

Prezidentka Čaputová vymenovala vládu Igora Matoviča v sobotu. Už krátko po oznámení obsadenia ministerských postov avizovala, že akceptuje všetky návrhy budúceho premiéra. Nová vláda bude mať od prvých hodín mimoriadne náročné postavenie, keďže krajinu preberie od kabinetu Petra Pellegriniho v čase, keď Slovensko i členské štáty EÚ čelia pandémii koronavírusu.

Názory vyjádřené v článku se nemusí vždy shodovat s postojem Sputniku.

Více:

„Nedůvěřuji nastupující vládě, ale nemáme jinou možnost než jí držet palce,“ Chmelár sdělil obavy o budoucnosti státu
Matovičově vládě není co závidět… Názor
Čaputová jmenovala novou vládu Slovenska. Kdo a v jakém křesle teď bude?
Štítky:
Igor Matovič, vláda, Slovensko
Pravidla společenstvíDiskuse
Komentovat pomocí SputnikuKomentovat pomocí Facebooku
  • Komentář