18:05 19. října 2020
Názory
Získat krátkou URL
3331
Sledujte nás na

Dlho očakávaná udalosť sa nakoniec stala skutočnosťou. Peter Pellegrini na konci júnovej schôdze verejne oznámil, že odchádza zo Smeru. Uzatvorila sa tak ďalšia kapitola v tejto strane a, samozrejme, aj v kariére Petra Pellegriniho.

Jeho cesta na politický Olymp bola postupná, ale v zásade stále vzostupná. Začínal v roku 2002 ako poslanecký asistent poslanca Ľubomíra Vážneho, od roku 2006 bol už riadnym poslancom. Výraznú akceleráciu dostala jeho kariéra v roku 2012, keď sa stal štátnym tajomníkom na ministerstve financií. Po niečo vyše ako dvesto dňoch sa stal ministrom školstva a potom ešte v priebehu tohto volebného obdobia po nútenom odstúpení Pavla Pašku dokonca predsedom parlamentu.

Zároveň s tým, ako rástli posty, na ktoré ho Smer nominoval, rástla aj jeho popularita. Prvý vrchol nastal, keď vykonával funkciu predsedu parlamentu. S týmto kapitálom vstúpil aj do volieb v roku 2016, kde získal vyše 190-tisíc preferenčných hlasov a stal sa výraznou postavou v strane Smer. Po tomto výsledku ho už nemohli opomenúť a stal sa podpredsedom vlády pre digitalizáciu, veľké projekty a eurofondy. Oproti postu predsedu parlamentu to bol síce troch zostup, ale ako sa ukázalo Pellegrini ešte len čakal na svoju chvíľu. Tá, ako vieme, prišla v roku 2018, keď po zásadnej rekonštrukcii vlády musel odstúpiť premiér Robert Fico a post premiéra tak pripadol práve jemu.

Až do roku 2018 sa kariéra Petra Pellegriniho vyznačovala tým, že bol vždy pripraveným náhradníkom, a keď prišla príležitosť, obsadil post, ktorý bol práve voľný.

To sa zmenilo po roku 2018. Ako premiér si okolo seba vytvoril skupinu svojich blízkych spolupracovníkov, ktorí svoju perspektívu videli skôr v Petrovi Pellegrinim než v predsedovi strany Robertovi Ficovi.

Prvé vážne spory tak vznikli na jeseň 2019, keď sa rozhodovalo o tom, aké pozície na kandidátke bude mať úradujúci premiér a aké predseda strany. Nakoniec bol dosiahnutý „historický kompromis“, keď sa lídrom kandidátky stal Peter Pellegrini a dvojkou predseda strany Robert Fico.

Hodinou pravdy sa tak mali stať voľby. Zásadnou otázkou bolo, kto získa viac preferenčných hlasov. Výsledok bol nakoniec jednoznačný v prospech Petra Pellegriniho. Roberta Fica porazil pomerom 413-tisíc ku 240-tisíc hlasov. Takýto výsledok potvrdil, že voliči Smeru Pellegriniho ako lídra prijali a v prípade dohody by ho boli schopní bez problémov akceptovať ako nového lídra. Nakoniec o tom svedčil aj prieskum, v ktorom Peter Pellegrini požíval 96-percentú dôveru u voličov Smeru, na rozdiel od Roberta Fica, ktorého podpora bola podstatne nižšia, len na úrovni niečo cez 64 percent.

Peter Pellegrini a skupina jeho verných spolupracovníkov pochopili, že sa im otvára okno príležitostí. Buď zabojujú o post predsedu teraz, alebo už nikdy. Tesne po voľbách, keď už bolo jasné, že nasledujúci snem bude musieť riešiť aj otázku, kto bude tvárou Smeru v budúcnosti, sa ešte podarilo dosiahnuť dohodu medzi oboma straníckymi frakciami. Najvyšší a najprestížnejší post, ktorým opozícia disponuje, teda post podpredsedu parlamentu získal Peter Pellegrini, pričom post predsedu strany a predsedu poslaneckého klubu si podržal Robert Fico.

Veľmi skoro sa však ukázalo, že toto modus vivendi nebude mať dlhé trvanie. Už v apríli 2020 Peter Pellegrini verejne oznámil, že sa na najbližšom sneme mieni uchádzať o post predsedu. Problém bol v tom, že vo vedení strany, respektíve v najdôležitejšom straníckom orgáne predsedníctve má Robert Fico jasnú väčšinu - deväť ku štyrom -, a teda Pelleginiho frakcia nebola schopná zvolať snem na júnový či septembrový termín. To viedlo k sérii tlačoviek, prostredníctvom ktorých si predseda Smeru so svojimi podpredsedami vymieňali odkazy. Ako reakciu na Pellegriniho ohlasovanú kandidatúru zvolal Robert Fico tlačovku, kde sa nepriamo vyhranil voči jeho línii, keď ohlásil, že prejavy slniečkárstva sa v Smere nebudú trpieť a v reakcii na Matovičovo vládnutie sa Smer posunie jasne doľava. Následne na to sme mohli sledovať vyhlásenie poslaneckého klubu Smeru v banskobystrickom župnom zastupiteľstve, kde všetci členovia deklarovali podporu Petrovi Pellegrinimu s tým, že v prípade, ak opustí stranu, budú ho nasledovať.

Robert Fico
© AFP 2020 / John Thys
Nasledovalo Ficovo pokarhanie signatárov toho vyhlásenia s tým, že takýmito verejnými prehláseniami poškodujú stranu. Následne na to zvolal Peter Pellegrini rýchlu tlačovku, ktorou prekročil povestný rubikon. Vyzval Roberta Fica, aby neškodil strane a nešiel v šľapajach svojich predchodcov Vladimíra Mečiara a Mikuláša Dzurindu, ktorí svoje strany nielen založili, ale aj zlikvidovali. Táto skutočnosť jasne ukázala, že pomery v Smere sú naďalej neudržateľné a je len otázkou času, kedy príde k odchodu Petra Pellegriniho frakcie z poslaneckého klubu, ako aj zo strany. V tom čase už bolo jasné, že sa hľadá len správna zámienka, respektíve vhodné načasovanie Pellegriniho odchodu zo strany.

Tomuto rozhodovaniu veľmi napomohol prieskum agentúry Focus, ktorý ešte neexistujúcej strane Petra Pellegriniho nameral vyše dvadsaťjeden percent preferencií, pričom Smeru na čele s Ficom sotva deväť celých päť desatín percenta. Po tomto prieskume už bolo len otázkou času, kedy nastane očakávaná udalosť. A nič na tom nezmenila ani ponuka predsedu Smeru Roberta Fica, ktorý deň pred ohláseným vystúpením zo strany ponúkol Pellegrinimu post predsedu strany. Samozrejme, táto „transakcia“ mala viacero podmienok a prišla v čase, keď už bolo rozhodnuté. Inak povedané, bol to skôr mediálny ťah, Robert Fico túto ponuku dal Petrovi Pellegrinimu v čase, keď vedel, že ju neprijme, lebo bol už tak či tak bol rozhodnutý odísť.

V stredu 10. júna 2020 tak Peter Pellegrini ohlásil svoj odchod zo Smeru s tým, že mieni aj naďalej ostať v politike. Trocha prekvapivé bolo len to, že na predmetnej tlačovke bol sám. Jeho podporovatelia ho síce hneď nenasledovali, ale viacero z nich, napríklad Denisa Saková, Richard Raši, Matúš Šutaj Eštok už jasne naznačili, že ich pobyt v Smere bude len veľmi krátky a že nakoniec zakotvia v novej Pellegriniho strane.

Na jeseň tak vznikne na slovenskej politickej scéne nový subjekt. Bude síce jasne opozičný, ale ráta sa s tým, že jeho koaličný potenciál bude podstatne vyšší, než akým disponuje Smer. Niet pochýb o tom, že zamieša politickými kartami, ale odhadovať početnosť jeho poslaneckého klubu či počet straníckych organizácii, ktoré prestúpia zo Smeru k novej strane, je dnes veľmi predčasné. Isté je jedno. Na jeseň sa v slovenskom parlamente preskupia sily a uvidíme, či a do akej miery to ovplyvní charakter slovenskej politiky.

Názory vyjádřené v článku se nemusí vždy shodovat s postojem Sputniku.

Více:

Hitparáda největších šíleností slovenské politiky za poslední dny. Blaha dává na frak Matovičovi a liberálním médiím
„Peter Pellegrini má vysokou míru důvěry.“ Uspěl by expremiér se svou případnou novou stranou?
Bye-bye, comrade! Blaha posílá tvrdý vzkaz Pellegrinimu: Rozbít Směr se nikomu nedařilo, dokud si uvnitř nenašli zrádce
„Mrzí mě, že…“ Fico zareagoval na Pellegriniho odchod ze strany
Peter Pellegrini odchází ze Směru. Nabídku Fica nepřijal
Štítky:
politika, Slovensko, Smer-SD, Robert Fico, Peter Pellegrini
Pravidla společenstvíDiskuse
Komentovat pomocí SputnikuKomentovat pomocí Facebooku
  • Komentář