07:23 28. ledna 2021
Názory
Získat krátkou URL
5227
Sledujte nás na

Minulý týždeň slovenská vláda schválila novú Bezpečnostnú a Obrannú stratégiu SR. V dokumente je Rusko označené za „hlavnú výzvu pre bezpečnosť“, aj keď podľa prieskumu vníma Rusko ako hrozbu len pätina Slovákov. Prečo je zahraničná a bezpečnostná politika slovenskej vlády v rozpore s verejnou mienkou?

Podľa ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka by mali nové stratégie priniesť ucelený pohľad na aktuálnu bezpečnostnú situáciu. Minister chce, aby potom dokumenty schválil aj parlament.

„V bezpečnostnej stratégii vláda zodpovedným spôsobom reflektuje, ako zásadne sa zmenil svet, bezpečnostná situácia od roku 2005, pretože odvtedy máme platnú bezpečnostnú a obrannú stratégiu,“ uviedol Korčok počas rokovania vlády.

Globálna bezpečnosť sa v niekoľkých ohľadoch zhoršila a hrozby sú stále zložitejšie, čo má priamy vplyv na bezpečnosť na Slovensku, uvádza sa v novej bezpečnostnej stratégii. Členstvo SR v NATO je považované za najlepší spôsob, ako možno zabezpečiť obranu štátu. USA je označené za strategického transatlantického spojenca SR v Aliancii.

Rusko v stratégii vystupuje ako „hlavná výzva pre bezpečnosť“, aj keď sa zdôrazňuje, že Slovensko má záujem „rozvíjať dobré vzájomné vzťahy“.

„Rusko je dôležitým účastníkom a partnerom pri riešení medzinárodných hrozieb a výziev, zároveň však svojím konfrontačným prístupom vo vojenskej, bezpečnostnej aj politickej oblasti predstavuje hlavnú výzvu pre bezpečnosť nášho euroatlantického priestoru,“ uvádza sa v Bezpečnostnej stratégii.

V týždni, kedy minister zahraničia Ivan Korčok a minister obrany Jaroslav Naď predstavili novú bezpečnostnú a obrannú stratégiu, slovenská nezisková organizácia GLOBSEC zverejnila prieskum Trendy 2020: stredná Európa, východná Európa a západný Balkán v časoch pandémie. Prieskum ukázal, že za bezpečnostnú hrozbu považuje Rusko len pätina opýtaných Slovákov a 78% opýtaných považuje Rusko za svojho „mocného slovanského brata“. Približne 56 percent opýtaných si myslí, že NATO úmyselne provokuje Moskvu tým, že stavia vojenské základne v okolí ruských hraníc.

Prečo je zahraničná a bezpečnostná politika vlády SR v rozpore so spoločenskými trendmi v krajine? Na túto otázku pre Sputnik odpovedal bezpečnostný analytik František Škvrnda:

Autorita a podpora premiéra Igora Matoviča i celej vlády, ktorá nastúpila v marci tohto roku, v posledných týždňoch dramaticky klesajú najmä kvôli chaosu a nedemokratickým postupom pri riešení problémov. Napriek vyhláseniu núdzového stavu došlo k viacerým rozsiahlym protestným zhromaždeniam, na ktoré vládna moc reagovala značne agresívne a jej predstavitelia sa o akciách vyjadrovali dehonestujúco.

V podmienkach koronakrízy, sprevádzanej rastúcimi sociálno-ekonomickými ťažkosťami väčšiny obyvateľstva, ale aj mnohých podnikateľov a firiem, záujem verejnosti o problémy zahraničnej a bezpečnostnej politiky poklesol. Napriek tomu atlantisti v politike, médiách hlavného prúdu i mimovládnej sfére pokračujú v iracionálnom strašení ruskou a najnovšie aj čínskou hrozbou.

Spracovanie Bezpečnostnej aj Obrannej stratégie bolo úplne v rukách ministra zahraničia I. Korčoka a ministra obrany J. Naďa (psychicky labilný premiér I. Matovič je doslova posadnutý celoplošným povinným testovaním všetkého obyvateľstva a bojom s mafiou, ktorú vidí v predchádzajúcich vládach Smeru-SD a o iné sa príliš nezaujíma). Treba uviesť, že takí ortodoxní predstavitelia atlantizmu na čele týchto rezortov už veľmi dávno (možno vôbec nikdy) neboli. V podmienkach pôsobenia novej vlády bola diskusia o oboch stratégiách malá, takmer bez medializácie a boli k nej prizvané najmä kruhy, ktoré podporovali navrhované zameranie. Vláda obe stratégie bez nejakej veľkej diskusie tiež schválila a majú sa predložiť na rokovanie Národnej rady SR (termín nie je známy). Napriek sociálno-ekonomickým ťažkostiam, ktoré sa stupňujú, sa dá predpokladať, že I. Korčok i J. Naď vyvinú maximálne úsilie, aby to bolo čo najskôr, nech potešia svoje „vzory“ v NATO a za oceánom.

Doplníme, že Globsec je slovenský produkt, ktorý pôsobí od roku 2005 a je známy najmä organizovaním Globsec Bratislava Global Security Forum. Ako sa uvádza na jeho webovej stránke ide o „globálny think-tank so sídlom v Bratislave, ktorý sa zaviazal zvyšovať bezpečnosť, prosperitu a udržateľnosť v Európe a na celom svete. Jeho poslaním je ovplyvňovať budúcnosť generovaním nových nápadov a riešení pre lepší a bezpečnejší svet“. Všetko by bolo v poriadku, pokiaľ by vedenie Globsecu (nadväzuje na tradície Slovenskej atlantickej komisie) a zameranie jeho činnosti nebolo príliš proamerické, hoci vplyv USA vo svete nezadržateľne klesá.

O metodológii (ako sa uvádza v správe z tohto roku, prieskum sa uskutočňoval na vzorke tisíc respondentov – ak išlo o celý súbor z deviatich krajín je jeho reprezentatívnosť veľmi otázna) a nehovoriac už o politickej orientácii prieskumov Globsecu si netreba robiť ilúzie. Zvláštnou deformáciou je, že na Slovensku existuje časť politikov, médií hlavného prúdu a mimovládnych organizácií, ktoré o ňom z nepochopiteľných príčin šíria čierny, zlý obraz.

V uvedenom prípade sa však zistili údaje, ktoré sa veľmi neodlišujú od údajov v iných podobných výskumoch. Zahraničná a bezpečnostná politika od čias vstupu SR do NATO takmer vôbec neprihliada na verejnú mienku v krajine. Predstavitelia proatlantických kruhov to zdôvodňujú tým, že nemožno načúvať hlasu širokej verejnosti, ktorá podľa nich tejto politike nerozumie a nevie sa k nej vyjadrovať. O to aktívnejšie sú v šírení tejto línie médiá hlavného prúdu a mimovládne organizácie, ktoré sú často sponzorované zo Západu.

V už schválenej bezpečnostnej stratégii sa uvádza, že „Slovenská republika má záujem rozvíjať dobré vzájomné vzťahy s Ruskou federáciou“. Možeme tieto tvrdenia vnímať ako vzájomne sa vylučujúce kvôli predchádzajúcim slovám o "bezpečnostnej výzve"? Alebo ide o Šalamúnovu cestu, kde sa snúbia národné záujmy SR s jeho postavením ako člena NATO?

Bezpečnostná stratégia je špecifickým materiálom. Ide o proklamatívny text, ktorý sa reálne v takej širokej podobe, ako je napísaný, nedá celkom naplniť. Spravidla sa podľa aktuálnej medzinárodnopolitickej a bezpečnostnej situácie kladie dôraz na problémy, ktoré vystupujú do popredia, pričom sa občas nájdu sily a predstavitelia, ktorí urobia nadprácu najmä smerom k NATO a niekedy aj k EÚ.

Ja osobne už roky poukazujem na to, že nie je možné jedným dychom hovoriť o NATO a EÚ, lebo ide o aktérov rozdielneho typu. Vzťah slovenskej moci k nim je „farizejský“. EÚ je aj vo vládnych kruhoch často kritizovaná (aj oprávnene najmä kvôli byrokracii a neprihliadaniu k špecifičnosti jednotlivých krajín), ale NATO je takmer ako posvätná indická krava, ktorej sa nemožno ničím a nijako „dotýkať“. Aj v bezpečnostnej stratégii sa NATO podlízavo označuje za „historicky najefektívnejšiu politicko-vojenskú alianciu.“

Aj keď nie je pekné sa takto vyjadrovať o vláde vlastnej krajiny, musím priznať, že tá súčasná má k schopnostiam uskutočňovať šalamúnske rozhodnutia príliš ďaleko. Záver o záujme rozvíjať dobré vzájomné vzťahy s RF je prejavom nevyhnutnosti uznať objektívny ekonomický, ale aj kultúrno-historický fakt, že v slovenskej politike ju nemožno prehliadať. Zahraničná a bezpečnostná politika je síce doménou diplomatov a vojakov, ale naprieč celým slovenským politickým spektrom sprava doľava, od liberálov cez konzervatívcov k socialistom, sa Rusko ako aktér európskej i svetovej politiky rešpektuje, aj keď odlišným spôsobom a v rôznej miere.

Čo bude znamenať v praxi prijatie stratégie? Dôjde podľa Vás k zmenám v zahraničnej politike, aktívnejšej účasti na vojenských cvičeniach blízko hraníc s Ruskom?

Predchádzajúca bezpečnostná stratégia bola prijatá v roku 2005 a slovenská zahraničná a bezpečnostná politika fungovala v línii, ktorú požadovalo najmä NATO, ale plnili sa aj úlohy v rámci EÚ, pričom niektoré pravicové a liberálne kruhy v posledných rokoch mali aj rusofóbne vyjadrenia. Okrem toho sa „hitom“ týchto kruhov stali aj hybridné hrozby.

Podľa stavu súčasnej vlády, ktorá sa dostala do vážnej krízy, či už v dôsledku šírenia COVID-19 ako aj vlastnej neschopnosti riešiť problémy, sa dá predpokladať, že zatiaľ zahraničná a bezpečnostná politika bude plne v réžii I. Korčoka a J. Naďa. Určité zvýšenie aktivít na vojenských cvičeniach nemožno vylúčiť, ale išlo by len o symbolický krok.

Skončím s tým, že nákup 14 stíhačiek F-16 C/D Block 70 z USA, ktorý urobila ešte predchádzajúca vláda, bude daňových poplatníkov stáť takmer 3 miliardy dolárov. Splátky za tento nákup ako aj za iný vojenský tovar a služby Washingtonu pohltia tohto roku viac ako dve tretiny vojenského rozpočtu Slovenska.

V bode 15 bezpečnostnej stratégie sa poukazuje na to, že „bezpečnosť a stabilitu vo svete, vrátane bezprostredného susedstva EÚ a NATO, významným spôsobom ovplyvňujú mocenské ambície tých aktérov, ktorí na ich presadzovanie neváhajú použiť aj vojenskú silu v rozpore s medzinárodným právom“, pričom jej tvorcovia zabudli na to, čo všetko bolo v rozpore s medzinárodným právom v akciách USA (a niekedy aj NATO) najmä pri bombardovaní Juhoslávie v roku 1999, napadnutí na Afganistan v roku 2001, invázii do Iraku v roku 2003, porušení bezletovej zóny nad Líbyou v roku 2011. Časť odbornej i laickej verejnosti však na tieto temné miesta v pôsobení USA a NATO nezabúda a rôznym spôsobom ich z času na čas pripomína, čo tvorcovia a stúpenci nových stratégií prijímajú s nevôľou.

Názory vyjádřené v článku se nemusí vždy shodovat s postojem Sputniku.

Více:

Čarnogurský: Přeji sobě a Slovensku, aby se USA a NATO v novém roce nepodařilo rozmístit v mé zemi vojenskou základnu
NATO je proti Smlouvě o zákazu jaderných zbraní
„Je to skvělý tah“: Rusko našlo způsob, jak si poradit s torpédoborci NATO v Černém moři
Štítky:
Mezinárodní vztahy, expert, NATO, Slovensko
Pravidla společenstvíDiskuse
Komentovat pomocí SputnikuKomentovat pomocí Facebooku
  • Komentář