01:05 24. ledna 2021
Názory
Získat krátkou URL
2102
Sledujte nás na

Ak by sme mali definovať, aké zásadné vnútropolitické udalosti definovali slovenskú politiku v roku 2020, tak je to jednoznačné. Prvou zásadnou udalosťou boli voľby do Národnej rady SR 29. februára a druhou bola pandémia ochorenia COVID-19, ktorá v tomto roku zásadným spôsobom ovplyvnila politický diskurz na Slovensku.

Treťou dôležitou okolnosťou formujúcou našu politiku bolo a aj je masívne zatýkanie bývalých špičiek policajného zboru, bezprecedentný počet zatknutých sudcov a zásadný policajný záťah aj na prokuratúre. Ako čerešničku na torte možno hodnotiť väzobné stíhanie najznámejšieho partnera Penty Jaroslava Haščáka.

Voľby vo februári 2020 zásadne prekreslili politickú mapu Slovenska, zároveň sa však niesli v znamení viacerých prekvapení.

Za pádom PS/Spolu bola predovšetkým zlá volebná stratégia. Do volieb išli ako otvorená koalícia, čo pre vstup do parlamentu predpokladá zisk najmenej 7 percent voličských hlasov. Koalícia ich nakoniec získala 6,96 percenta a jej vstup do aktívnej politiky tak znemožnilo sotva 900 chýbajúcich hlasov. Pokles tejto strany bol výsledokom dvojice mediálne vysoko favorizovaných strán koalície PS/Spolu, ktorá sa do parlamentu tesne nedostala, a novovzniknutej strany ZA ĽUDÍ, ktorá sa síce do parlamentu dostala, ale len veľmi tesne ziskom 5,77 percenta. Takýto výsledok bol hlboko pod očakávaním a bol ovplyvnený ešte ďalšími dvoma okolnosťami. Líder PS/Spolu Michal Truban mal viacero problematických káuz, známa je napríklad kauza päť gramov bieleho(drogy). Postupom času začal vyprchávať politický „doping“ od prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorý ale koalíciu prudko katapultoval vo voľbách do Európskeho parlamentu. Nakoniec si tento papierový favorit dokázal pripísať víťazstvo len v jednom okrese na Slovensku, konkrétne v Bratislave v Starom Meste.

Z celkového pohľadu ešte horšie dopadla strana exprezidenta Andreja Kisku. Niet pochýb, že leví podiel na tomto výsledku mala séria troch videí jeho starého kumpána Michala Šuligu, ktorá nad všetku pochybnosť preukázala, že Andrej Kiska bol hlboko zapletený do pozemkových podvodov a v temných deväťdesiatych rokoch bol súčasťou skupiny ľudí, ktorá sa veľmi pochybným spôsobom dostávala k lukratívnym pozemkom. Reputačná ujma vďaka tejto kauze bola taká silná, že ak by sa voľby konali o pár dní či týždeň dva neskôr, je celkom možné, že strana by sa do parlamentu ani nedostala.

Naopak, trocha nečakaným víťazom volieb bolo populistické hnutie Igora Matoviča OĽANO. Jeho zisk spočíval vo veľmi úspešnom, i keď skôr intuitívnom politickom marketingu. Igor Matovič pochopil, že ústrednou témou volieb bude korupcia a to, čo médiá stredného prúdu nazvali „únosom štátu“. Aj keď Matovič vždy disponoval relatívne úzkym tvrdým jadrom voličov, presahujúcim sotva päť percent, ukázalo sa, že dokázal zmobilizovať množstvo málo zorientovaných a prelietavých voličov, ktorí si mysleli, že v téme boja s korupciou je autentický, a práve jeho výrazný zisk dokáže v tejto voličsky atraktívnej téme posunúť Slovensko o hodný kus ďalej. Neskoršia realita síce ukázala, že to nebola celkom šťastná voľba, ale musí sa mu uznať, že využil „momentum“ chvíle a v správnej dobe túto tému efektívne uchopil.

Každopádne, voľby nedopadli tak, ako sa očakávalo. Strany, ktoré mali tvoriť kostru koalície, teda PS/Spolu, ZA ĽUDÍ, SaS a KDH, sa do parlamentu nedostali, alebo ostali na okraji koalície. Naopak, strany, ktoré mali byť na okraji alebo v akejsi zálohe, teda OĽANO, predovšetkým však SME RODINA, sa nakoniec stali piliermi novej koalície. Frustrácia médií sa dala krájať. Paradoxne, zisk SMERU - SD oslabovaného vytrvalou presilovkou médií sa nakoniec ukázal ako nadštandardný. Strana SMER – SD rátala so ziskom niekde medzi dvanástimi až pätnástimi percentami, no nakoniec získala celkom slušných 18,3 percenta.

Istým prekvapením bolo potvrdenie mimoparlamentného statusu pre KDH, ktoré napríklad vo voľbách do Európskeho parlamentu získalo vyše osem percent. Iste sa na tomto výsledku podpísali veľmi zákerné a cielené útoky Igora Matoviča, ale zásadný podiel viny na debakli mala aj ľudská malichernosť vtedajšieho predsedu KDH Alojza Hlinu, ktorý nepustil na kandidátku KDH predstaviteľov Kresťanskej únie. Niet pochýb o tom, že ak by zvíťazil racionálny pohľad nad osobnou malichernosťou, KDH by čakal úspešný parlamentný comeback.

Pri výpočte výsledkov volieb nemožno opomenúť debakel SNS. Je veľmi smutné, že táto najstaršia politická strana na Slovensku nepreukázala schopnosť reflexie a sebareflexie a ani po volebnom debakli - SNS dosiahla najhorší výsledok po roku 1990 - nedokázala vyvodiť voči vedeniu strany zodpovednému za daný stav reálne konzekvencie.

Nástup novej vlády bol v znamení prepuknutia prvej vlny pandémie koronavírusu - SARS-CoV-2. Na jednej strane treba oceniť, že nová vláda nadviazala na potrebné, aj keď v mnohom nepopulárne kroky odchádzajúceho kabinetu Petra Pelleginiho, na strane druhej tvrdosť jarného lockdownu bola prehnaná a v zbytočnej miere poškodila ekonomiku podstatne viac, než to bolo nutné.
Matovičova vláda sa nevyhla ani vyloženým excesom, ako boli uzávery na hraniciach, neuznávanie maďarských či rakúskych testov, ktoré obzvlášť ťažko zasiahli naše opatrovateľky. Ďalej to bola povinná štátna karanténa, počas ktorej sa paradoxne viacero zdravých ľudí nakazilo a v neposlednom rade takmer nepriedušné uzavretie Slovenska tesne pred Veľkou nocou, keď polícia na hraniciach okresov kontrolovala všetky vozidlá, čo spôsobilo masívny dopravný kolaps.

Zároveň sa ukázalo, že typickou črtou nového premiéra Igora Matoviča je všetky zásadne pochybenia svojho kabinetu hádzať na svojich podriadených, čo sa naplno ukázalo pri danej kauze. Za kolaps nemohlo ním vlastnoručne podpísane uznesenie vlády, ale sabotáž odchádzajúceho policajného prezidenta Milana Lučanského.

Slovensko sa aj vďaka týmto drakonickým opatreniam stalo premiantom Európy. Trestuhodne však „vypustilo“ leto, kedy sa epidemiologické opatrenia výrazne rozvoľnili, čo následne rezultovalo do veľmi masívnej druhej vlny epidémie začiatkom októbra. Ukázalo sa, že vláda nemala po jarnej prvej vlne pripravený žiadny plán či manuál a druhá vlna ju zastihla nepripravenú.

Ako vieme, všeliekom premiéra na túto situáciu malo byť „dobrovoľné“ plošné testovanie. Samozrejme, dobrovoľnosť bola v tomto prípade ako vystrihnutá z Orwellovho dystopického románu 1984. Neúčasť na testovaní sa de facto rovnala prísnej karanténe, ktorej striktné nedodržiavanie znamenalo drakonické pokuty. Zároveň sa ukázalo, že premiér pri presadzovaní svojich nápadov ignoruje hlas odbornej verejnosti, na svojich partnerov používa hrubý nátlak, zastrašovanie a masívnu manipuláciu. Toto poznanie sa definitívne potvrdilo, keď na verejnosť prenikli vyjadrenia rešpektovaných odborníkov, ktorí priznali, že rozhodnutie o celoplošnom testovaní na to nevhodnou a značne nepresnou antigénovou metódou nebolo rozhodnutím odborným, ale politickým.

Samotný koniec politického roka sa niesol v znamení masívneho zatýkania bývalých špičiek polície, prokuratúry či sudcov. A ako je dobrým zvykom súčasnej garnitúry, všetky tieto úkony boli sprevádzane teatrálnou asistenciou médií, ktoré majú  za úlohu prekryť  zásadné zlyhávania vlády v iných oblastiach: nezvládnutie druhej vlny pandémie, absolútne nedostatočné a neskoré kompenzácie podnikateľom núteným zatvárať svoje prevádzky...

Igor Matovič, zrejme uvedomujúc si, že hladnému slovenskému publiku nedokáže zabezpečiť dostatok „chleba“, vsadil na o to masívnejšiu porciu „hier“. A tak sa slovenské publikum stalo v krátkom čase po sebe svedkom všelijakých akcií typu Búrka, Víchrica, Očistec, Plevel či Judáš. Ak by cieľom týchto akcií bolo naozaj očistiť slovenskú spoločnosť od závadných osôb, ktoré dlhé roky zneužívali systém, bolo by to v poriadku. Už menej v poriadku je skutočnosť, že metódy, ktoré polícia a orgány činné v trestnom konaní používajú na dosiahnutie usvedčenia páchateľov, sú často na hrane či za hranou prijateľnosti.

Ukázalo sa však, že takýto postup dokáže byť aj veľmi kontraproduktívny. Práve obrovské očakávania verejnosti a neúmerný tlak médií v konečnom dôsledku viedli k oslobodzujúcemu rozsudku v kauze objednávky vraždy Jána Kuciaka. Médiá vytvorili skreslený obraz a nereálne očakávania, pričom reálne a použiteľné dôkazy na odsúdenie Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej nestačili. V tejto súvislosti je možné očakávať, že podobne frustrujúco sa skončí aj väzobné stíhanie partnera Penty Jaroslava Haščáka. Na to, ako tieto kauzy nakoniec skončia, si budeme musieť počkať do nasledujúceho roka.

Názory vyjádřené v článku se nemusí vždy shodovat s postojem Sputniku.

Více:

Prezidentka vracia úder. Vzťahy medzi Čaputovou a premiérom Matovičom sa vyostrujú. Názor
Premiér Matovič rozpútal búrku, s ktorou si nateraz koalícia nevie celkom poradiť. Nastane vládna kríza? Názor
Čarnogurský: Přeji sobě a Slovensku, aby se USA a NATO v novém roce nepodařilo rozmístit v mé zemi vojenskou základnu
Štítky:
parlamentní volby, Koronavirus, Igor Matovič, Slovensko
Pravidla společenstvíDiskuse
Komentovat pomocí SputnikuKomentovat pomocí Facebooku
  • Komentář