Masívne zatýkania na Slovensku pokračujú alebo Výsmech právneho štátu. Názor

Ak by ste sa tesne pred voľbami 2020 opýtali bežného človeka, aký je politický program strany OĽANO, odpoveďou by zväčša bolo, že boj proti korupcii. Akýkoľvek iný program tejto strany bol takmer neidentifikovateľný, no, bohužiaľ, na úspech vo voľbách stačilo už aj to. Igor Matovič dokonale vystihol atmosféru doby a dal voličom atraktívnu ponuku.

Čo nastalo po marci 2020, všetci vieme. Oficiálna vládna verzia je, že orgány činné v trestnom konaní majú rozviazané ruky, a tak sa „mafiánsky“ štát začal konečne čistiť.

Realita je, samozrejme, zložitejšia. Stalo sa predovšetkým to, že zopár kariérne frustrovaných vyšetrovateľov, prokurátorov či sudcov zavetrilo šancu na rýchly kariérny postup. Zároveň zrejme dostali pokyn, že môžu ísť na samotnú hranu zákona a že metódy, ktorými budú usvedčovať vinníkov, môžu byť aj krajne nevyberavé. Dôsledky nenechali na seba dlho čakať. V pravidelných periódach je verejnosť oboznamovaná s okázalými policajnými akciami Búrka, Plevel, Judáš, Očistec, Božie mlyny a mnohými ďalšími, ktoré za úzkej asistencie mainstreamových médií vytvárajú dojem, že Slovensko sa konečne naozaj čistí. O metódach, ktorými sa „demafianizácia“ prevádza, sa ale cudne mlčí.

Po čase sa však začína ukazovať, že metóda čistenia „Augiášovho“ chlieva je často poriadne pochybná. Predovšetkým, základom práce vyšetrovateľom, prokurátorov a sudcov sa stalo masívne zatýkanie podozrivých, zväčša skoro ráno a, samozrejme, vždy za asistencie vybraných médií. Neskôr sa ukázalo, že dôkazná situácia vyšetrovateľov nie je nijako ružová a často sú aj zásadné obvinenia postavené na tvrdeniach silne motivovaných „kajúcnikov“. Zároveň sa zásadným spôsobom znížil prah citlivosti na to, kedy je možné či adekvátne väzobné stíhanie podozrivých. Zásadné obmedzenie osobnej slobody je pre novodobých jakobínov úplným štandardom, posudzovanie sudcov pri predlžovaní väzby je skoro automatické a rozhodne nie je vnímané a používané ako krajný prostriedok.

Takéto masívne nadužívanie podobných metód však vedie k postupnému vytriezveniu verejnosti, predovšetkým, ak je sprevádzané krajne kontroverznými sprievodnými javmi, ako je dosiaľ nie dostatočne vysvetlené zranenie generála Milana Lučanského, ktoré sa prihodilo vo väzbe 9. decembra 2020, predovšetkým však tragická udalosť, ktorá sa udiala 29. decembra 2020 a viedla k úmrtiu generála Lučanského o deň neskôr. Na neadekvátnosť dlhodobého väznenia, bez akýchkoľvek vyšetrovacích úkonov, poukazuje aj hladovka bývalej štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej. Tú vyšetrovateľ dlhodobo odmietal vypočuť a svoju výpoveď si doslova musela hladovkou vyvzdorovať. Na to nadviazal i jej nedávny pokus o samovraždu z 31. januára 2021, ktorý sa tiež odohral vo výkone väzby a viedol k jej následnej hospitalizácii. Informácie o tom, že to bol naozaj pokus o samovraždu potvrdil aj Jankovskej advokát, ktorý označil tento akt za vyjadrenie zúfalstva Moniky Jankovskej nad nečinnosťou vyšetrujúcich orgánov.

Zdá sa, že vyšetrovacie orgány konajú priam horúčkovite ani nie tak s cieľom nakoniec pred súdom uspieť, ale mediálne prezentovať svoju činnosť. Masívne úniky z vyšetrovacích spisov sa stali realitou, zároveň sa však ukázalo, že organizovanie verejných mediálnych popráv môže byť často aj kontraproduktívne. Kauza Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej pred Špecializovaným trestným súdom jasne ukázala, že mediálne vytváraný obraz o kauze a dôkazná situácia, či skôr dôkazná núdza na strane obžaloby spôsobujú, že rozsudky často nekopírujú očakávania verejnosti.

Zároveň sa ukazuje, že napriek tomu, že apetít vyšetrovacích  orgánov je značný a občas v ich sieti uviazne aj poriadne veľké eso, ako napríklad partner Penty Jaroslav Haščák, jeho zotrvanie vo väzbe je často veľmi časovo limitované. Je to spôsobené synergiou dvoch okolností: squadrou tých najšpičkovejších advokátov a vlastníctvom „atómového kufríka“ v podobe jedného z najvplyvnejších vydavateľských domov News and Media Holding, ktorý disponuje viacerými mienkotvornými médiami ako Plus JEDEN DEŇ, Plus 7 DNÍ, TREND a podobne.

Špičkoví právnici vplyvných podnikateľov však otvorili viacero legitímnych otázok o fungovaní justície a trestného poriadku, ktorý na Slovensku umožňuje veci, ktoré sú v civilizovanom svete neprípustné. A na skutočnosť nadužívania inštitútu najprísnejšej kolúznej väzby na Slovensku poukázali aj niektorí mainstreamoví novinári. Sú zdokumentované viaceré väzobné stíhania osôb, ktoré sú vo väzbe viac ako šesť či dokonca osem mesiacov, pričom počet vyšetrovacích úkonov je mizivý. Aj preto je na stole otázka, či by nemala byť kolúzna väzba limitovaná tromi mesiacmi tak, ako je to napríklad u našich českých susedov. Je to dostatočne dlhý čas na to, aby vyšetrovacie orgány zdokumentovali trestnú činnosť vyšetrovaného jedinca. Dnes sa totiž v slovenských pomeroch využíva kolúzna väzba skôr na psychické lámanie či deptanie obvinených, pričom vyšetrovacie orgány sú počas jej trvania až neskutočne pasívne.

Ďalším problematickým bodom našich súdnych kódexov, na ktorý upozornila aj dcéra obvineného Petra Brhela, je skutočnosť, že vyšetrovacie orgány môžu držať človeka bez rozsudku neuveriteľných päť rokov. A to za krajne problematické obvinenie z údajného úplatku spred piatich rokov vo výške 10-tisíc eur.

Policajno-mediálna mašinéria síce ide na plné obrátky, ale množstvo pochybení, ktoré pritom produkuje, spôsobujú, že sa takáto aktivita môže tým, ktorí dnes sejú vietor, veľmi nepríjemne vrátiť. Ľudia si už všimli, že Matovičova spravodlivosť je extrémne selektívna. Aktéri Gorily - Jirko Malchárek, Anna Bubeníkova, Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš, ale aj Milan Krajniak a mnohí ďalší (Jaroslav Haščák je výnimka potvrdzujúca pravidlo) sa dosiaľ cítia beztrestne, lebo vedia, že oni nie sú v hľadáčiku súčasnej garnitúry.

Aj preto je vysoko pravdepodobné, že verejnosť už čoskoro bude toto úsilie hodnotiť predovšetkým ako zastretú formu politického boja, keďže niet pochýb o tom, že hlavným, aj keď dôverným politickým zadaním je zastrašiť významných predstaviteľov opozície. Tu sa však dostáva koalícia na veľmi tenký politický ľad, ktorý sa pod ňou môže kedykoľvek preboriť.

Názory vyjádřené v článku se nemusí vždy shodovat s postojem Sputniku.