06:18 25. listopadu 2017
Praha+ 8°C
Bratislava+ 5°C
    Slovenský parlament v Bratislavě

    Voľby 2017: Smer prepadol, skutočným víťazom sú nezávislí. Názor

    © flickr.com/ Mark Gregory
    Slovensko
    Získat krátkou URL
    Artur Bekmatov
    111585212

    Sobotňajšie krajské voľby priniesli okrem prehry Mariána Kotlebu niekoľko ďalších noviniek. O svoje dominantné postavenie v regiónoch prišli koaličné strany, najmä Smer-SD. Napriek tomu nemožno hovoriť o presvedčivom víťazstve opozície. V hodnotení volieb pre Sputnik sa na tom zhodujú analytici Branislav Fábry a Roman Michelko.

    Interpretovať mierne vyššiu volebnú účasť ako úspech nie je na mieste. K volebným urnám prišlo niečo cez tretinu oprávnených voličov. Výnimkou bol len Banskobystrický kraj, kde však už niekoľko mesiacov prebiehala silná mobilizačná kampaň proti doterajšiemu županovi Mariánovi Kotlebovi. Navyše, opäť sa ukázalo, že prieskumy nebývajú presne — výsledok volieb na župana je tak diametrálne odlišný od prognóz. Bratislava, Trnava, Žilina, Prešov či Košice — tu všade prieskumné agentúry „prestrelili".

    Kotleba prehral, o ĽSNS však ešte budeme počuť

    Najviac sledovaným bol súboj v Banskej Bystrici, kde sa proti Kotlebovi vytvorila široká platforma demokratických síl. Obavy z toho, že nová jednokolová voľba pomôže Kotlebovi svoj post obhájiť sa nenaplnila. V priebehu kampane sa z troch najsilnejších vyzývateľov Kotlebu Martin Klus z SaS a nezávislý Stanislav Mičev vzdali v prospech tretieho Jána Luntera, ktorého nakoniec podporil aj Smer-SD. Podľa Romana Michelka tak prvé kolo de facto prebehlo už počas kampane a samotné voľby boli o dvoch kandidátoch — Lunterovi a Kotlebovi. Ján Lunter napokon pohodlne zvíťazil so ziskom vyše 48% hlasov. Branislav Fábry však upozorňuje na to, že skôr ako za Luntera hlasovali ľudia proti Kotlebovi. „Vďaka širokej voličskej podpore má silnú legitimitu, bol však zvolený hlavne hlasmi proti Kotlebovi a preto by si mal uvedomiť, že mnohí z jeho voličov o ňom nie sú presvedčení," hovorí analytik a dodáva, že Lunter napriek intenzívnej kampani je pre voličov stále hádankou.

    Podľa Michelka obraz Luntera ako bojovníka proti extrémizmu prevážil jeho nepresvedčivosť v diskusných reláciách a chýbajúce skúsenosti. „Treba povedať, že ktokoľvek z trojice Klus — Lunter — Mičev by sa proti Kotlebovi postavil, tak by vyhral, pretože predvolebná mobilizácia bola enormná," dodáva analytik.

    Mierne rozpaky vyvolalo zase jedno z prvých vyhlásení Luntera po voľbách, podľa ktorého chce mať nový župan po svojom boku na úrade svojho syna, ideálne v pozícii vicežupana. Lunter mladší viedol otcovu kampaň a on sám bol zvolený za župného poslanca. „Minimálne to uráža dobrý vkus. Kotleba bol veľmi tvrdo kritizovaný za rodinkárstvo na úrade. Keby teraz jeho hlavný kritik urobil niečo podobné, tak by to minimálne nevyzeralo dobre," hovorí Michelko.

    Kotleba síce post župana neobhájil a strana získala len dva poslanecké mandáty, no obaja analytici sa zhodujú na tom, že radovať sa z porážky ĽSNS je predčasné. Systém krajských volieb je pre radikálnu stranu typu ĽSNS nevýhodný — kotlebovci získali v týchto voľbách vyše 450 tisíc hlasov, čo je dvojnásobok v porovnaní s parlamentnými voľbami. Napriek neúspechu v posledných voľbách sa reálna podpora kotlebovcov teda stále pohybuje minimálne na úrovni desiatich percent.

    Bratislava zostáva pravicová

    Napriek tomu, že prieskumy v Bratislave avizovali víťazstvo Milana Ftáčnika s náskokom niekoľkých percent pred súpermi, realita bola iná. Súboj na prvých štyroch miestach bol tesný a favorizovaný Ftáčnik napokon skončil na treťom mieste — pred starostom Nového mesta Rudolfom Kusým a víťazom volieb Jurajom Drobom z SaS. Za Ftáčnikom sa umiestnili starosta Vajnor Ján Mrva a doterajší župan Pavol Frešo.

    Ftáčnik ako tradične ľavicový kandidát v Bratislave sa tentokrát k podpore Smeru staval rezervovane. A práve za podporou sociálnych demokratov, ktorú mu vyjadril krajský predseda Martin Glváč, videl príčinu svojho neúspechu. „Pán Glváč sa rozhodol urobiť vlastný krok, a to poslať list členom a sympatizantom Smeru a urobil to na poslednú chvíľu, neinformoval ma o tom, nebolo to založené na žiadnych dohodách, diskusiách. Ale vyplývalo z toho, že tým vlastne spochybnil moju filozofiu kandidatúry ako nezávislého kandidáta," povedal tesne po vyhlásení výsledkov Ftáčnik.

    Analytici sa zhodujú v tom, že Ftáčnikova ľavicová vyhranenosť v minulosti mu v týchto voľbách výrazne neuškodila, no jeho konkurenti ju zneužili proti nemu. „Zlyhanie Ftáčnika bolo v tom, že nevedel elegantne a premyslene reagovať na tento atak. Miesto toho sa snažil akoby dištancovať od Smeru," hovorí Michelko.

    „Vzhľadom na veľmi nízku popularitu Smeru-SD v Bratislavskom kraji bolo nedohodnuté vyjadrenie podpory kontraproduktívne. Treba však povedať aj to, že Milanovi Ftáčnikovi nevyšla ani posledná predvolebná diskusia," uzatvára Fábry.

    Koalícia prehrala, o presvedčivom víťazstve opozície však hovoriť nemožno

    Dominantné postavenie si Smer-SD udržal len v Trenčíne a v Nitre. V Trenčíne si podľa Michelka Smer prisvojil bývalých voličov HZDS, navyše súčasný župan Jaroslav Baška nemal v radoch opozície vážnejšieho vyzývateľa, čo platilo aj o jeho nitrianskom kolegovi Milanovi Belicovi. „Pomohlo mu, že voči nemu postavili veľmi nevhodného kandidáta, ktorý za pravicovú koalíciu v Nitre niekoľkokrát opakovane prehral, čo mohol. A ktorého aj vlastní voliči volia so sebazaprením," povedal analytik na adresu Belicovho protikandidáta Jána Grešša.

    Oveľa vážnejšie zmeny nastali v tradičných baštách Smeru, kde prekvapujúco favorizovaní kandidáti sociálnych demokratov prehrali. Nad dlhoročným trnavským županom Tiborom Mikušom zvíťazil Jozef Viskupič z hnutia OĽaNO. Juraja Blanára vystriedala po troch funkčných obdobiach v úrade Erika Jurinová, Viskupičova kolegyňa z OĽaNO. Na čelo kraja sa tak po prvýkrát postaví žena. Zmena nastáva aj v prešovskom kraji — Petra Chudíka, ktorý najprv s podporou HZDS a neskôr Smeru stál na čele prešovského kraja od jeho vzniku v roku 2001, strieda podpredseda kresťanských demokratov a primátor Levoče Milan Majerský.

    Poslednou z nečakaných porážok je prehra košického primátora Richarda Rašiho, ktorý prehral s nezávislým Rudolfom Trnkom len o necelú tisícku hlasov. „Jeho kandidatúra na župana bola útekom pred kauzami, ktoré mal v meste," hovorí Roman Michelko a dodáva: „Rašiho šanca na znovuzvolenie za primátora na budúci rok je veľmi malá a zjavne hral v týchto voľbách na to, že stratené hlasy v meste si vynahradí mimo Košíc. Na túto taktiku vsadil v minulých voľbách Zdenko Trebuľa, ktorému to vyšlo. Rašimu nie, ale len veľmi tesne."

    Rašimu navyše mohli pomôcť hlasy kandidátov koaličnej SNS či ľavicovej KSS. Na prípade SNS sa tak ukázalo, že rozhodnutie koaličných strán ísť od volieb samostatne bolo chybné. Kandidáti národniarov na post župana získali vo väčšine prípadov 2-3%, v hlavnom meste ani to. Úspešná nebola ani tretia koaličná strana Most-Híd, ktorá k deviatim poslaneckým mandátom z minulých volieb dokázala prilepšiť len o jedného poslanca. Konkurenčná SMK šesť mandátov stratila — miesto tridsiatich deviatich poslancov tak po novom bude mať strana tridsaťtri.

    Pravicový volebný blok zložený hlavne z opozičných strán SaS, OĽaNO a KDH dokázal získať posty štyroch županov, avšak prílišná radosť nemusí byť na mieste. Každý predseda kraja musí nájsť spoločnú reč so zastupiteľstvom, ktoré sú po týchto voľbách rôznorodé. Najväčšie zastúpenie v krajoch totiž získali, s výnimkou nitrianskeho kraja, nezávislí poslanci. Zo celkového počtu 416 krajských poslancov je až 161 bez politickej príslušnosti. Obaja analytici si to vysvetľujú nespokojnosťou voličov s fungovaním parlamentných strán, najmä vládneho Smeru. „Dôvodom zlého výsledku nie je ani tak často spomínaná "únava materiálu", ani mnohé nezvládnuté župné problémy, o tom sa dalo hovoriť už pri minulých voľbách, ide skôr o stratu dôveryhodnosti Smeru-SD u ľavicových voličov. Smer-SD sa síce snaží o určité opatrenia sociálneho charakteru, ale nemení oligarchický charakter politiky," myslí si Fábry a dodáva, že premiér Fico svojho času dokonca propagoval témy ako dohoda CETA a na popularite mu nepridávajú ani protiruské opatrenia ako napríklad vyslanie vojsk do Pobaltia.

    Michelko zase dodáva, že podpora Smeru má dlhodobo klesajúci trend a ak strana nechce nastúpiť na trajektóriu HZDS mala by učiniť zmeny v programe, personálnom obsadení i v prístupe k jednotlivým kauzám.

    Názor autora se nemusí shodovat s názorem redakce

    Více:

    Predseda parlamentu chce viac ruštiny na slovenských školách. Rusisti aj nové učebnice
    Eastring nepomůže Slovensku zbavit se “plynového strachu”. Názor
    Štítky:
    politika, volby, Slovensko
    Pravidla společenstvíDiskuse
    Komentovat pomocí FacebookuKomentovat pomocí Sputniku