09:12 06. prosince 2019
Vlajka USA

USA stráca podporu spojencov. Dôvera rastie len v Afrike

© AFP 2019 / Timothy A. Clary
Slovensko
Získat krátkou URL
8561
Sledujte nás na

Podľa prieskumu prestížneho Gallupovho inštitútu je podpora Spojených štátov vo svete na rekordnom minime. Politika Spojených štátov stráca podporu najmä v krajinách Európy a Latinskej Ameriky. Naopak stúpa v menej rozvinutých krajinách Afriky.

V priemere podporuje líderstvo Spojených štátov len 30% svetovej populácie. Počas prvého roku úradovania Donalda Trumpa tak klesla podpora USA o 18% a dosiahla nové minimum od čias úradovania Georga Busha ml., kedy sa pohybovala na úrovni 34%. Prieskum sa uskutočnil v období od marca do novembra 2017 v 134 krajinách sveta. Okrem Spojených štátov zisťovali pracovníci Gallupovho inštitútu názor na prípadné líderstvo ďalších troch krajín. Nemecko sa v ňom umiestnilo so 41% na prvom mieste, nasledované Čínou (31%), USA (30%) a Ruskom (27%).

Unipolárny vs. multipolárny svet

Analytik Branislav Fábry z Fakulty práva Univerzity Komenského pre Sputnik tvrdí, že podobné prieskumy netreba preceňovať a on sám je voči podobným prieskumom skeptický, ale trend je jednoznačný. „Dominantné postavenie USA vo svetovej politike a ekonomike nezodpovedá realite súčasného sveta," hovorí Fábry a dodáva: „Verejnosť v rôznych krajinách nadobúda čoraz silnejšie presvedčenie, že kľúčovým subjektom medzinárodných vzťahov sa stane Čína a narastie aj význam ďalších nezápadných mocností.

Na význame tak naberá koncept multipolárneho sveta, v ktorom by nebola dominantná jedna veľmoc, ako tomu bolo v posledných rokoch, ale viacero mocenských centier. Predpoklad a ambície stať sa takýmito centrami majú napríklad Rusko alebo Čína.

Podľa analytika tento trend platí aj pre regióny, kde je dominancia Spojených štátov tradičná — v západnej Európe či Latinskej Amerike. Napríklad v krajinách Amerického kontinentu podpora USA klesla zo 49% v roku 2016 na 24% v roku 2017. Najväčší pokles Spojené štáty zaznamenali v Kanade (- 40%), Paname (- 35%), Kostarike (- 32%) či v Salvadore (- 31%). V žiadnej z krajín amerického regiónu, vrátane tradičných spojencov ako Kolumbia alebo Čile, podpora USA nestúpla.

Zaujímavé sú aj údaje z Ázie a Tichoocenáskeho regiónu. Spojené štáty si dokázali mierne prilepšiť v bývalých sovietskych republikách — Kirgizsko (+ 7%), Kazachstan (+ 5%), Uzbekistan (+ 2%), Tadžikistan (+ 1%), no v krajinách svojich tradičných regionálnych spojencov badať značný pokles podpory: Nový Zéland (- 36%), Austrália (- 31%), Singapur (- 32%), Taiwan (- 22%), Japonsko (- 16%), Južná Kórea (- 14%). Najmä pri Austrálii a Novom Zélande je prepad značný — obe krajiny sa v regionálnom rebríčku podpory Spojených štátov ocitli na chvoste spolu s Palestínou, Iránom či Pakistanom. Podľa Fábryho sa na tomto poklese podpísalo jednak správanie prezidenta Trumpa, ale aj zmena zahraničnej politiky USA. „Zbytočný nárast vojenského napätia a hrubá rétorika pri kríze na Kórejskom polostrove alebo v Juhočínskom mori budili negatívne reakcie práve v Austrálii. Časť tamojšej verejnosti nebola nadšená ani odstúpením USA od obchodnej dohody o Transpacifickom partnerstve, ktorú vnímala ako ochranu pred čínskou hospodárskou dominanciou," hodnotí Fábry.

Strata dôvery spojencov

V Európe prekvapil najmä prepad dôvery v krajinách vyspelej Európy — teda amerických spojencov z NATO. „V západnej Európe zohral v roku 2017 v očiach verejnosti negatívnu úlohu nový prezident Donald Trump a jeho heslo America First!, ale aj jeho skeptický postoj k vybraným témam, najmä environmentálnym," poznamenáva analytik. V Portugalsku prišli USA o 51% dôvery obyvateľstva, v Belgicku 44%, Nórsku 42%, Holandsku 38% a Luxembursku či Švédsku 32%. „Svoj význam pre výsledky prieskumu malo aj to, že Donald Trump bol veľmi negatívne zobrazovaný v západoeurópskych médiách, hoci v minulosti takáto ostrá kritika amerických prezidentov nebola obvyklá," dodáva Fábry.

Vysokú popularitu si USA dokázali udržať v tradičných proamerických baštách — Poľsku, Kosove a Albánsku, aj keď ani tu sa nevyhli menším stratám. V prvej desiatke európskych krajín, ktoré najviac podporujú Spojené štáty sa ale prekvapujúco umiestnili Maďarsko, Česko a Slovensko. Práve Slovensko je jednou zo siedmych európskych krajín, kde podpora USA stúpla — konkrétne z 30% na súčasných 37%. „Na rozdiel od západnej Európy na Slovensku a v krajinách V4 nevnímala verejnosť prezidenta Donalda Trumpa až tak negatívne. Jeho rétorika vo vzťahu k témam ako migrácia alebo vzťahy s Ruskom bola na Slovensku prijímaná pozitívnejšie než v iných štátoch EÚ," domnieva sa analytik.

Najväčší nárast podpory Spojených štátov spomedzi európskych krajín bol zaznamenaný v Macedónsku (+ 15%) a Bielorusku (+ 11%). Zaujímavý je aj nárast v Rusku (+ 6%). Treba však dodať, že ako v Bielorusku, tak aj v Rusku je úroveň podpory Spojených štátov tradične minimálna. V roku 2016 to v Bielorusku bolo 9% a v Rusku len 2%. Branislav Fábry sa domnieva, že za týmito číslami možno vidieť nádeje vyplývajúce z predvolebnej kampane Donalda Trumpa. „Mnoho ľudí videlo šancu na zmenu zamrznutých vzťahov so Západom. Tento postoj v niektorých médiách pretrváva dodnes a to napriek tomu, že Donald Trump už od väčšiny svojich predvolebných sľubov ustúpil," hovorí Fábry.

Rok 2018 v znamení zbrojenia

Vysokú úroveň podpory si Spojené štáty udržali v Afrike, kde svoje sympatie k USA vyjadrilo 51% opýtaných. Po USA nasleduje Čína s 50%, Nemecko so 45% a Rusko s 36%.

Najväčšej miere podpory v afrických krajinách sa USA tešia v Guinei, Togu, Stredoafrickej republike, Ghane a Kongu. Naopak najnižšia je na sever kontinentu v Maroku, Líbyi, Alžírsku a Tunisku.

Podľa Fábryho sa však na tomto trende veľa nezmení. V roku 2018 bude podľa neho pokračovať tlak Spojených štátov na nákup nových zbraní, a teda aj na nárast zbrojenia v krajinách Európy. „Transatlantické rozpory sa však budú prehlbovať, najmä pokiaľ ide o Blízky Východ, kde sa črtá niekoľko starých i nových zdrojov napätia. Vo vzťahu k Rusku sa v tomto roku zrejme definitívne potvrdí, že očakávania na zmenu politiky USA po nástupe Donalda Trumpa boli neopodstatnené," uzatvára svoje hodnotenie Fábry.

Názor autora se nemusí shodovat s názorem redakce

Více:

Německé MZV vyzvalo Evropu, aby se „nepodřizovala“ politice USA
Bývalý příslušník CIA vypověděl o politice USA v Sýrii
„Závažné politické změny“: proč chtějí USA zdvojnásobit vojenské letectvo Afghánistánu
Lavrov promluvil o vlivu nové politiky USA na světové trhy
Štítky:
svět, politika, diplomacie, USA
Pravidla společenstvíDiskuse
Komentovat pomocí FacebookuKomentovat pomocí Sputniku
  • Komentář