04:58 19. října 2018
Argentínčan Tomás Castellano

Slovensko očami argentínskeho maliara: Od jeho prác nebudete vedieť odvrátiť zrak! (FOTO)

Artur Bekmatov
Slovensko
Získat krátkou URL
Artur Bekmatov
3534

Argentínčan Tomás Castellano prišiel prvýkrát na Slovensko v roku 2015 a Slovensko si hneď zamiloval. Od októbra minulého roku je na Slovensku a popri maľovaniu pre futbalové fankluby, vďaka ktorému sa dostal do Európy sa vo svojich originálnych kresbách venuje aj nášmu folklóru.

Pre mnohých našich čitateľov budeš zrejme prvý maliar, ktorý sa vo svojej tvorbe venuje futbalu. Ako si sa dostal k tejto kombinácii?

Keď som mal štyri roky, tak som ako každé iné dieťa kreslil. Kam až moja pamäť siaha, vždy som sa sústredil na davy ľudí. Kreslil som bitky, boje či u nás rozšírené protesty v uliciach a podobné veci, ktoré som videl v televízii a zaujali ma. V roku 2003 som začal kresliť futbalových fanúšikov. V dvanástich rokoch som začal objavovať moju vášeň pre futbal a keď som videl fanúšikov s vlajkami a celú tú parádu na argentínskych štadiónoch, povedal som si: Toto by som mal kresliť.

Prvý fanklub, ktorý som nakreslil bol Jugador numero 12. To je fanklub tímu Boca Juniors, mojich odvekých obľúbencov. Následne sa ma spolužiaci začali pýtať, či by som mohol nakresliť aj ich obľúbené fankluby. Takto som krok za krokom začal kresliť aj ďalšie fankluby argentínskych tímov.

Ilustrační foto
© Sputnik / Tomás Castellano
Ilustrační foto

Čomu si sa okrem toho venoval v Argentíne pred tým, než prišla ponuka zo Slovenska?

Pred príchodom na Slovensko som pracoval v obchode a študoval som ilustráciu na Art School v mestečku Berisso, ktoré je blízko môjmu domovu. V Berisso žije početná komunita Európanov, ktorí do Argentíny prišli v niekoľkých migračných vlnách súvisiacich so svetovými vojnami. Zhodou náhod tam bola aj komunita Slovákov. V blízkosti jedného z tamojších ihrísk, kde miestni rekreačne hrávali futbal, som objavil aj maľbu s logom slovenského Spartaku Trnava.

Ilustrační foto
© Sputnik / Tomás Castellano
Ilustrační foto

Cez kresby pre futbalové kluby si sa, ako viem, dostal aj k Slovensku. Aké boli tvoje prvé dotyky s našou krajinou?

K Slovensku som sa dostal cez stretnutia s ľuďmi na mojich cestách po Európe. V roku 2012 začali byť moje kresby známe aj v Európe, vďaka čomu som spoznal mnoho ľudí z rôznych fanklubov. Po tom, ako bol článok o mojich ilustráciách zverejnený v Česku ma oslovil mladý Slovák, Samuel Hužovič, ktorý je dnes mojím dobrým priateľom. Keď si Samuel prečítal o mojich kresbách, kontaktoval ma cez facebook a chcel, aby som nakreslil kresbu s motívom Spartaku Trnava. Od tej chvíle sme zostali v kontakte a viedli sme debaty o futbale, Slovensku, Spartaku a tiež o umení, pretože Samuel je takisto nádejným umelcom.

Neskôr sa Samuel podelil o moju kresbu aj s ďalšími fanúšikmi Spartaka a nakoniec sa dostala až k ľuďom z klubu samotného. Tí mi vytvorili podmienky pripraviť ilustrácie pre fan shop Spartaku, čo bola úžasná skúsenosť. Za to som ľuďom z klubu a jeho fanúšikom vďačný doteraz. Práve kvôli tomuto prístupu je Trnava so svojím klubom a fanúšikmi, ako aj celé Slovensko pre mňa také výnimočné. Môžem povedať, že Slovensko som spoznal cez futbal, z čoho mám radosť.

Ako prebieha tvorba jednej ilustrácie?

Ako všetky moje diela, aj tieto ilustrácie kreslím ručne, niekedy to zaberie viac času, inokedy menej. Závisí to od veľkosti kresby. Každopádne si to užívam. Najprv si naštudujem informácie o klube, pozerám si fotky vlajok, transparentov a podobne. Po tomto procese rozhodujem o veľkosti kresby, následne sa pustím do náčrtu perom a nakoniec samotnú kresbu dokončím ceruzkami. Touto technikou maľujem od začiatku a snažím sa v nej stále zdokonaľovať. Mojím cieľom je, aby sa fanúšik pri pohľade na kresbu s ňou stotožnil.

Precestoval si mnohé krajiny Európy, sám pochádzaš z Južnej Ameriky, ktorá je v mnohých ohľadoch fascinujúca. Tebe však učarovalo Slovensko. Čím?

V rodine máme spoločnú vášeň pre cestovanie. Aby sme si to mohli dovoliť, tak tvrdo pracujeme. Podarilo sa nám navštíviť Španielsko, Grécko, Švajčiarsko, Taliansko, Slovinsko, Česko, Poľsko, Chorvátsko či Holandsko, v ktorom mám veľa priateľov z Ajaxu a iných klubov. Holandsko som navštívil dvakrát, pričom sa mi naskytla možnosť ísť na zápas Ajaxu spolu s ich Ultras VAK 410. Tých som aj na niektorých kresbách zvečnil.

Slovensko som doteraz navštívil dvakrát — prvý raz v roku 2015 a vrátil som sa sem v októbri minulého roku, pričom odvtedy som tu stále a s mojím dobrým priateľom Michalom Krajčovičom rozbieham pár projektov, ktoré sa týkajú mojich kresieb.

Slovensko som si obľúbil hneď na prvýkrát, pretože ma zaujala slovenská architektúra, kultúra, ľudia sú tu priateľskí a slovenský folklór je originálny. Som síce ďaleko od domova, chýba mi rodina a priatelia, ale aj tak sa tu necítim sám. Mal som šťastie na dobrých ľudí, vďaka ktorým som spoznal túto krajinu. Kreslením futbalových fanúšikov začala v mojom živote nová etapa, v ktorej sa mi vďaka umeniu otvorila možnosť spoznávať mnoho ľudí, z ktorých sa postupne stali moji priatelia.

Ilustrační foto
© Sputnik / Tomás Castellano
Ilustrační foto

Podľa tvojich slov si si Slovensko obľúbil. Nebudem sa však pýtať na to, čo sa ti u nás páči, ale naopak — na čo si človek z Južnej Ameriky na Slovensku zvyká najťažšie?

Dobrá otázka. V mojom prípade bolo najťažšie zvyknúť si na počasie. Zima je tu veľmi chladná, tak ako na juhu Argentíny, ale naša krajina je veľká a má viac podnebných pásiem. Takže v mojej provincii Buenos Aires nemáme takú chladnú zimu, a preto bola tunajšia zima pre mňa krutá.

Čo jazyk? Slovenčina patrí údajne medzi najnáročnejšie jazyky.

Slovenčina je dosť náročná (smiech), no rád by som ju jedného dňa ovládal, pretože je to zaujímavý jazyk. Už som sa naučil pár slovíčok, ale je to ťažké a chce to trpezlivosť. Niekedy už pochopím obsah rozhovoru. Napriek tomu je predo mnou ešte dlhá cesta.

Prezerajúc tvoju tvorbu vidno, že si si obľúbil slovenský folklór. Ako si sa k nemu dostal?

Zamiloval som si ho — jednak sa mi páči slovenská hudba, jednak váš folklór prináša emócie ako vášeň, radosť či harmónia. Veľmi sa mi zapáčili ornamenty, typické pre slovenský folklór. Ako môžeš vidieť na niektorých kresbách, inšpirujú ma k tomu, aby som sa s nimi na papieri „vyhral".

Ilustrační foto
© Sputnik / Tomás Castellano
Ilustrační foto

Medzi tvojimi dielami vidím rodinu z Detvy, motív Lúčnice. Čo ťa inšpiruje pri kreslení nášho folklóru?

Slovenský folklór ma zaujal v knihách, ktoré mi dali niektorí známi a tam aj čerpám najviac inšpirácie — teda z kníh o folklóre či Slovensku.

Plánuješ sa kresleniu nášho folklóru venovať aj v budúcnosti?

Jasné, rád by som sa mu venoval aj v ďalších kresbách.

Jedna z tvojich folklórnych kresieb je „bača a gaučo pijú maté". V podobnom duchu sa bude niesť aj moja ďalšia otázka: čo máme my Slováci s Argentínčanmi spoločné?

Táto kresba bol spôsob, akým som chcel vyjadriť svoju osobnú skúsenosť so Slovenskom. Mám na mysli hlavne to, že sme sa navzájom obohatili o tradície svojho národa. A čo máme spoločné? Oba národy sú priateľské, vedia sa podeliť, užívajú si čas strávený s rodinou a priateľmi. A takisto sme rovnako pohostinní.

Prezradíš nám svoje plány do budúcna?

Chcel by som zostať na Slovensku — precestovať túto krajinu krížom krážom, ale rád by som cestoval aj po Európe a zároveň pokračoval v naštartovaných projektoch. Tie spočívajú v predaji rôznych produktov s mojimi kresbami. Je úžasné, s akým rešpektom pristupujú v Európe k umeniu, preto by ma potešila výstava mojich kresieb. Ale to je zatiaľ iba sen.

Názor autora se nemusí shodovat s názorem redakce

Více:

Může někdo vysvětlit, sněží v polovině března? Zima se vrátila na Slovensko a do Česka
Jak probíhají volby prezidenta Ruska v Česku a na Slovensku (FOTO)
Sklenaříková o Slovensku: Jsem ze země, která již neexistuje
Máte zeměpis a moderní historii v malíčku? Co třeba rozdíl mezi Slovenskem a Slovinskem
Na Slovensku jsou lidé opět v ulicích, požadují předčasné volby
Štítky:
umělec, obraz, fotbal, Argentina, Slovensko
Pravidla společenstvíDiskuse
Komentovat pomocí FacebookuKomentovat pomocí Sputniku