19:02 16. listopadu 2018
Socha Žalujem Jan Kulich

Odstránenie sochy z Dukly vnímal otec ako barbarstvo, hovorí dcéra Jána Kulicha

© Foto: Public domain/ Peter Zelizňák
Slovensko
Získat krátkou URL
Artur Bekmatov
151221

Keď v roku 2014 Vojenský historický ústav (VHÚ) oznámil zámer premiestniť z pamätníka na Dukle sochu Jána Kulicha, v časti verejnosti to vyvolalo kritickú reakciu. Dcéra autora sochy Mária Molčanová sa začala s ústavom súdiť a pred niekoľkými dňami okresný súd rozhodol v jej prospech: VHÚ musí uviesť dielo do pôvodného stavu.

Kulich sa však rozsudku nedožil — zomrel v roku 2015. Mária Molčanová v rozhovore pre Sputnik tvrdí, že otec sa na sklonku života uzavrel do seba, keďže premiestnenie sochy vnímal ako krivdu.

Dielo Žalujem premiestnili v roku 2014, teda ešte za života Vášho otca. Ako túto iniciatívu vnímal?

Predovšetkým treba povedať, že to, čo sa stalo, je z umelecko-historického hľadiska absurdný čin: rešpektované vrcholné pamätníkové dielo bolo odstránené a nahradené napodobeninou pôvodnej sochy. Zdôrazňujem, že nebol osadený pôvodný originál od sochára Víteka, (ktorý sa nezachoval), ale účelovo vyrobená ilustratívna replika, vyrobená podľa šiestich (!) dobových fotografií.

Dukliansky pamätník v podobe, v akej sme ho poznali 50 rokov do konca septembra 2014 bol vyjadrením pocty obetiam Karpatsko-duklianskej operácie ako takej. Odstránením súsošia bola znehodnotená kultúrna pamiatka, známa celej verejnosti naprieč tromi generáciami.

V pamätníkovej tvorbe sa málokedy stane, že dielo je verejnosťou tak prijaté, ako bolo toto súsošie. Predstavuje slovenskú matku, ktorej žiaľ tíši vojak Červenej armády. Tá žena je vymodelovaná Kulichova matka, je to reálny motív, ktorý zažil ako dieťa, keď sa prehnal front.

Keď otec vyhral verejnú súťaž, vypísanú Povereníctvom školstva v roku 1956, mal 26 rokov. Verejná súťaž bola vyhlásená na vytvorenie sochy, vyjadrujúcej poctu padlým hrdinom dukelských bojov, ktorá mala byť vkomponovaná do jestvujúcej architektúry pamätníka na Dukle. Autorom architektúry pylóna prehnutého tvaru z roku 1947 bol český architekt Josef Grus. Odstránenie sochy v roku 2014 vnímal otec ako barbarstvo najhrubšieho zrna, uzatvoril sa do seba a prestal komunikovať s okolitým svetom.

Odstránenie diela je pre každého umelca jednou z najťažšie prežívaných udalostí. Bol sklamaný tiež z toho, že riaditeľ Vojenského historického ústavu sa pýtal na názor i povolenie od kade koho (primátora Mesta Svidník, Krajský pamiatkový úrad a pod.), len jeho samého — autora súsošia nie.

Otec za života vytvoril desiatky pamätníkových diel, ale k súsošiu Žalujem, umiestnenému na Dukelskom pamätníku, mal osobitný vzťah. Toto dielo bolo podstatné pre jeho umeleckú kariéru, týmto dielom sa zviditeľnil a ako mladý sochár získal v umeleckej obci rešpekt a uznanie. O to ťažšie znášal odstránenie tohto súsošia.

Dielo Vášho otca s názvom Žalujem je momentálne umiestnené vo vestibule vyhliadkovej veže, čo podľa Vás nie je dôstojné a podľa medializovaných informácii ste presvedčená, že došlo k porušeniu autorských práv. Prečo?

Od samého začiatku sme boli presvedčení, že Vojenský historický ústav porušil autorský zákon: nevyžiadal si súhlas od autora na nakladanie s dielom iným spôsobom, než bolo určené.

Iste ste mali možnosť vidieť fotografie, ako je súsošie teraz „vystavené". Tvrdiť, že toto je dôstojné miesto, môže len diletant, ktorý nemá potuchy o výtvarnom umení, nehovoriac o monumentálnom sochárstve.

Socha je doslova naprataná do vestibulu vyhliadkovej veže, kde absentuje potrebný priestor na jej vnímanie — hlavu súsošia delí ledva 10 cm od stropu, je vtesnaná medzi hydrant a sochu iného autora. Vojenský historický ústav predviedol verejnosti učebnicový príklad nevhodnosti umiestnenia exteriérovej sochy.

Hlavný problém je ale v tom, že užívateľ diela, alebo ak chcete vlastník, svojvoľne bez súhlasu autora zničil spojené dielo, ktoré bolo vytvorené Kulichovým súsoším Žalujem a architektúrou Josefa Grusa. A nielenže zničil spojené dielo, ale navyše jeho časť — súsošie Žalujem — nevhodne bez povolenia autora použil. A nielen, že ho použil bez súhlasu autora, ale navyše ho aj nevhodným vystavením znehodnotil.

Viete si okrem pôvodného miesta sochy, teda v rámci Pamätníka Karpatsko-duklianskej operácie, predstaviť ešte nejaké iné miesto vhodné pre dielo Žalujem?

Súsošie Žalujem vytvoril otec ako exteriérové pamätníkove dielo na základe verejného zadania práve do už jestvujúcej architektúry autora arch. Josefa Grusa na Dukle. Súsošie bolo teda vytvorené práve pre toto konkrétne miesto a žiadne iné, čomu zodpovedala jeho kompozícia a aj jeho veľkosť.

Prvýkrát bolo dielo na mieste exponované ako prípravný sadrový model v merítku 1:1 už v roku 1959 a až po preverení správnosti merítka a finálnych úpravách bolo odliate do kovu — hydronália.

Vzhľadom na to, že súsošie Žalujem bolo vytvorené presne na mieru prehnutého pylóna architektúry, neprichádza do úvahy žiadne iné náhradné miesto, ktoré by dielu neublížilo. A prečo by malo ísť niekam inam? Stálo tam v úcte a pokoji 50 rokov. Som si istá, že otec by so mnou súhlasil.

Proti premiestneniu diela ste sa vyslovili už v roku 2014, keď táto kauza vzbudila pomerne intenzívnu verejnú diskusiu. S akými názormi na umiestnenie sôch sa odvtedy stretávate?

Celá kultúrna verejnosť zostala v šoku, zdvihla sa vlna nesúhlasu s premiestnením súsošia, známi, výtvarníci, architekti mi volali, čo je to za nezmysel — odstrániť uznávané dielo pamätníkovej tvorby a nahradiť ho napodobeninou, spravenou podľa niekoľkých fotografií…

Spísali sme petíciu, kde sa nám vyjadrili osobnosti z kultúrneho a verejného života, aj väčšina starostov z okresu Svidník, posielali sme výzvy na Ministerstvo obrany aj na Ministerstvo kultúry, z úradu vlády to poslali opäť na doriešenie pánovi riaditeľovi VHÚ Čaplovičovi…

Vojenský historický ústav však nebol ochotný počúvať žiadne logické argumenty výtvarníkov a kunsthistorikov, ktorí sa postavili proti nahradeniu súsošia Žalujem replikou sochy, ktorej originál sa nezachoval. Takže dnes máme na Dukelskom pamätníku, ktorý je verejnosťou vnímaný ako symbol boja proti fašizmu a pamiatke padlým, ilustratívnu kópiu sochy československého vojaka. K tomu asi niet čo dodať.

Okresný súd rozhodol vo Váš prospech. Ako sa bude podľa Vášho názoru vec vyvíjať ďalej?

Podľa vyjadrenia zástupcu žalovaného sa VHÚ po doručení právoplatného súdneho rozhodnutia mieni odvolať. Verím však, že Krajský súd potvrdí rozhodnutie Okresného súdu a uloží Vojenskému historickému ústavu vrátiť súsošie späť na pamätník na Dukle, teda na miesto, pre ktoré bolo vytvorené.

Dielo Vášho otca nie je jediné, ktoré nemalo zostať na svojom mieste. Podobnú iniciatívu spustila trnavská radnica, ktorá mala v pláne premiestniť pamätník Červenej armády mimo centra mesta. V Košiciach je dokonca pamätník osloboditeľom pravidelne poškodzovaný. Ako vnímate tieto aktivity?

Každý objekt si po istom čase vyžiada rekonštrukciu a pamätníky nie sú výnimka. Z technických dôvodov ich dočasne treba premiestniť a občas sa pri tejto príležitosti vynoria rôzne iniciatívne návrhy o náhradných miestach. Niektoré môžu byť zmysluplné a prínosné, ale niektoré zas práve naopak. V každom prípade je to vec dôkladného a citlivého zváženia za účasti mnohých strán, architektov a ďalších odborníkov so súhlasom autora alebo majiteľa autorských práv.

Experti", ktorí si z poškodzovanie pamätníkov spravili svoju hlavnú agendu, sú poľutovaniahodné existencie a prípady pre psychiatra. Zúfalí ľudia robia zúfalé činy. Z tohto uhla pohľadu je potom celkom pochopiteľná ich frustrácia z toho, že nič pozitívne nevytvorili. Niečo vytvoriť je totiž poriadna drina, ktorá vyžaduje sebadisciplínu a talent.

Názor autora se nemusí shodovat s názorem redakce.

Více:

Tučňáčí sbor a vějířová kaskáda. Umělec vytváří kinetické živé sochy (VIDEO)
Nie každý migrant je dobrý. Migranta na Slovensku kritizuje mainstream za proruské postoje
Památník Gagarinovi v Bělehradu je obtížné vidět ze země. Vypadá jako „železná panna“
V Moskvě byly odhaleny pamětní desky Čechů, kteří se stali oběťmi stalinských represí
Překrásní „utopenci“: Záhadný park ze soch na mořském dnu
Štítky:
socha, památník, Slovensko
Pravidla společenstvíDiskuse
Komentovat pomocí FacebookuKomentovat pomocí Sputniku