11:06 15. prosince 2019
Kirill Vyšinský

Prenasledovanie novinárov na Ukrajine je sprevádzané tichom slovenských aktivistov

© Sputnik / Stringer
Slovensko
Získat krátkou URL
11729
Sledujte nás na

Prípadu novinára Kirila Vyšinského nie je na Slovensku venovaná obzvlášť veľká pozornosť. Slovenskí novinári, inokedy tak pobúrení každou nespravodlivosťou páchanou na ich kolegoch v zahraničí tentokrát zatknutie ich ruského kolegu ukrajinskými úradmi odbili len niekoľkými spravodajskými textami.

Riaditeľ agentúry RIA novosti Ukrajina Kiril Vyšinskij bol 15. mája pri razii ukrajinskej tajnej služby SBU v priestoroch RIA novosti Ukrajina, ako aj pri prehliadkach bytov jednotlivých zamestnancov, zatknutý a následne obvinený z vlastizrady. Dôvodom mala byť činnosť agentúry RIA novosti Ukrajina počas turbulentných udalostí na Kryme v marci 2014 a v nasledujúcom období. V redakcii aj vo Vyšinského byte našli vysoké ruské štátne vyznamenania a ruský pas, čím vyšlo najavo, že Vyšinský má dvojité občianstvo. Zástupca riaditeľa SBU Volodymyr Konenko tvrdí, že RIA novosti plnila „deštruktívne informačné akcie v rámci hybridnej vojny proti našej krajine" a konkrétne Vyšinskij mal každý mesiac na tieto aktivity dostávať z Ruska viac ako 50 tisíc eur, ktoré prechádzali cez Srbsko.

Vyšinskij svoju vinu odmieta tvrdiac, že všetko bolo vopred naplánované. „Vo chvíli, keď sa v mojom byte konala domová prehliadka, pracovníčka mediálneho oddelenia SBU už informovala o mojom zadržaní, už prebiehala tlačová konferencia, v ktorej zazneli obvinenia" povedal pred súdom obvinený novinár.

Vyšinského zadržanie prakticky ihneď kritizovala OBSE, organizácia Reportéri bez hraníc, Rada Európy a istú dávku znepokojenia dokonca vyjadrilo aj americké ministerstvo zahraničia.

Hrozí mu 15 rokov

Rusko-ukrajinský novinár sa v súčasnosti nachádza v meste Chersom, kde bol odvedený ešte v deň zatknutia. Miestny súd na neho uvalil dvojmesačnú väzbu. Bývalý novinár denníka SME a v súčasnosti šéfredaktor portálu datel.sk Peter Tóth pre Sputnik hovorí, že aj keď je o celom prípade známych len málo informácií, je očividné, že konanie SBU bolo ovplyvňované propagandistickými motívmi.

„Nielen Kremeľ a Biely dom využívajú rôzne formy soft power v hybridnej vojne slov, ale rovnaké nástroje aplikujú aj iné vlády, kyjevskú nevynímajúc. Je však nepochybné, že pán Vyšinskij mal status novinára, a je úplne irelevantné, že bol zamestnancom ruskej štátnej mediálnej agentúry. Podľa toho mali k nemu ukrajinské úrady pristupovať. Postup SBU nepochybne neprispel na európskej úrovni imidžu Ukrajiny," povedal Tóth, ktorý sa ako novinár takisto dostal do stretu so štátnou mocou.

V deväťdesiatych rokoch písal kriticky voči vtedajšej vláde Vladimíra Mečiara a zneužívaniu tajnej služby na politické ciele. Tým sa dostal do hľadáčiku Slovenskej informačnej služby (SIS), ktorú vtedy viedol Mečiarovi lojálny Ivan Lexa. SIS Tótha nielen sledovala, ale mu dokonca aj podpálila auto či spolu s podsvetím dokonca na neho zorganizovala fyzický útok. Napriek tomu slovenský novinár tvrdí, že porovnávať Slovensko v období mečiarizmu a súčasnú Ukrajinu nie je možné. Novinári mali totiž podľa Tótha na Ukrajine vždy veľmi neisté postavenie. „Treba si však uvedomiť, že na Ukrajine prebieha občianska vojna, v ktorej majú svoje stávky viaceré mocnosti. Z tohto pohľadu je situácia na Slovensku 90. rokov a súčasnej Ukrajine neporovnateľná," dodáva.

Predseda českej Asociácie nezávislých médií (ANM) Stanislav Novotný takisto kritizuje podmienky, v ktorých pracujú novinári na Ukrajine a Vyšinského prípad porovnáva so zatknutím ďalšieho ukrajinského novinára Ruslana Kocabu, ktorý bol uväznený na 524 dní len preto, že ako novinár pokrýval dianie vo vojne na Donbase z oboch strán konfliktu.

„Nefungoval tedy jako propagandista, ale choval se jako profesionální novinář. A to bylo špatně. Na základě svého zjištění navíc definoval válku jako občanskou a prohlásil mobilizaci bez vyhlášení válečného stavu logicky za nezákonnou. A to se zjevně politizující justici nelíbilo. Byl odsouzen na 3,5 roku za maření aktivit ukrajinské armády. Rozsudek byl sice zrušen a Kocaba se dostal na svobodu, ale po roce bylo i toto rozhodnutí zrušeno a kauza se znovu projednává. A to měl Kocaba štěstí v tom, že jej dokonce i Amnesty International prohlásila za vězně svědomí."

Novotný poukazuje na fakt, že Vyšinskij bol rovnako ako Kocaba obvinený z vlastizrady už na počiatku trestného stíhania. „Vyšinskij měl realizovat záškodnické informační akce na pokyn Moskvy. Zní to hrozivě, ale co to ve skutečnosti znamená? Jak vypadaly ty záškodnické akce? Neměl by chersonský prokurátor, popřípadě rovnou generální prokurátor, sdělit urychleně mezinárodní veřejnosti kde, dle jejich pojetí demokracie, končí svoboda slova, a kde začíná vlastizrada?" pýta sa Novotný a dodáva: „Svobodná a odpovědná žurnalistika nemá nikde na růžích ustláno, ale na Ukrajině se zjevně situace výrazně zhoršila."

Medzitým sa do prípadu vložila aj ruská strana, ktorá zatknutie (aj) svojho občana ostro kritizovala — k prípadu sa vyjadril ako minister zahraničia Sergej Lavrov, tak aj prezident Vladimir Putin, ktorého Vyšinskij z väzenia požiadal o pomoc. Spolu s tým sa rusko-ukrajinský novinár demonštratívne vzdal ukrajinského občianstva.

Začiatkom júna okrem iného vyšlo najavo, že SBU sa snažila naverbovať na spoluprácu jednu z redaktoriek agentúry RIA novosti, ktorá pôsobí v Litve. V tomto období navyše neznámi páchatelia vykradli Vyšinského byt v Kyjeve. O týchto udalostiach si však obyvatelia Ukrajiny už nebudú môcť prečítať na weboch, ktoré spadajú pod mediálny holding Rossija segodnja, ako napríklad Sputnik, pretože Ukrajina začala blokovať prístup k týmto médiám.

Šéf ANM zároveň predpokladá, že celý proces bude poznačený politikou, keďže ukrajinské úrady sa budú snažiť dokázať oprávnenosť svojho už na prvý pohľad tvrdého a neštandardného postupu. Dokonca sa v niektorých médiách objavili špekulácie, že obvinenie Vyšinského budú chcieť ukrajinské úrady prekvalifikovať na terorizmus s cieľom výmeny Vyšinského za Oleha Sencova, ukrajinského režiséra, ktorého od roku 2014 zadržiavajú v Rusku. Vo štvrtok spolu telefonovali prezidenti oboch krajín a podľa informácií Kremľa bola predmetom telefonického rozhovoru aj výmena väzňov.

Ukrajina do EÚ nepatrí

Na Slovensku o prípade Vyšinského nemlčia len novinári, ale to isté môžeme povedať aj o politikoch či samozvaných bojovníkoch proti propagande a obmedzovaniu slobody slova. Žiadne protesty pred ambasádou, aké svojho času organizovali zapálení redaktori nemenovaného týždenníka, ani symbolické hladovky, ktoré držali slovenskí europoslanci za Nadeždu Savčenkovú počas jej pobytu vo väzení (v tom ruskom, nie v súčasnom ukrajinskom).

Predseda parlamentného výboru pre európske záležitosti Ľuboš Blaha (Smer-SD) tento dvojitý meter kritizuje a našich mlčiacich aktivistov označuje ako pokrytcov.

„Im nejde ani im nikdy nešlo o slobodu či demokraciu. Slúžia západným mocnostiam a korporátnym záujmom a je im úplne jedno, ak by niekde zabili, zavreli či zbili novinára, ktorí má iné ako liberálne názory. Takých by najradšej zatvárali sami," hovorí pre Sputnik Blaha a vzápätí dodáva: „Každý, kto nepociťuje nenávisť voči Rusku, je pre nich „triedny nepriateľ". To, čo sa stalo Vyšinskému, si buď nevšímajú, alebo tomu fandia. Podľa ich zvrátenej ideológie je predsa Vyšinský ruský agent a konšpirátor. Tak ako mali nacisti svojich nepriateľov v židoboľševikoch, bratislavskí liberáli ich majú v ruských agentoch. Líšia sa len v tom, koho nenávidia, inak sú z toho istého cesta."

Blaha označuje zatknutie Vyšinského za „nechutný útok na slobodu slova", ktorý má v rusko-ukrajinskom konflikte národnostný podtón. „Čudujem sa, že Európska únia ešte nie je nohách a neprotestuje — akoby v prípade rusky hovoriacich novinárov na slobode odrazu nezáležalo. Ľudské práva zjavne podľa Západu majú iba prozápadní novinári," hovorí poslanec.

Po tejto kritike si koaličný poslanec nekladie servítku pred ústa ani pri hodnotení snáh Ukrajiny o integráciu do EÚ. Podľa jeho názoru Ukrajina nespĺňa štandardy EÚ takmer v ničom.

„Prenasledujú sa tam novinári, ľavicoví politici, pacifistickí aktivisti, národnostné menšiny. Pravicoví extrémisti útočia na médiá, na opozičných politikov, na ruských spoluobčanov. Z krutého fašistu Banedru robia národného hrdinu. A každý, kto odmieta vojnu proti Rusom, je ohrozený na slobode. Toto proste nie je normálne ani v Afrike a je neuveriteľné, že sa to toleruje v krajine, ktorá má s EÚ asociačnú dohodu. Je to hanba aj pre úniu," hovorí Blaha.

Podobne hodnotí vyhliadky Ukrajiny na vstup do EÚ aj Peter Tóth, no z iných príčin. Ukrajinu porovnáva s Tureckom, ktoré sa o integráciu do EÚ snaží už štyri desaťročia, má vyššie HDP ako Ukrajina a aj jeho inštitúcie sú podľa bývalého novinára silnejšie a funkčnejšie. Napriek tomu Turecko stále nespĺňa štandardy EÚ a jeho súčasťou sa zrejme nikdy nestane. Preto podľa Tótha vyvstáva otázka, akým spôsobom chce Ukrajina predbehnúť Turecko.

„Okrem toho nie je možné donekonečna ignorovať geopolitiku. Ukrajina je v dôsledku svojho geografického umiestnenia súčasťou nárazníkového pásma. Kým nebudú uspokojivým spôsobom vyriešené tenzie medzi prinajmenšom európskym západom a Ruskom, koketovanie s členstvom Ukrajiny v EÚ je hazardovaním s mierom v Európe," dodáva Tóth.

Napriek prenasledovaniu novinárov zo strany štátnych úradov či fyzickým útokom voči novinárom, ktoré sa neraz skončili aj smrťou sa Ukrajina drží v rebríčku slobody tlače zostavovanom Reportérmi bez hraníc na 101. mieste. To znamená, že je na lepšej pozícii ako napríklad Čierna hora, Macedónsko či Bulharsko.

Názor autora se nemusé shodovat s názorem redakce.

Více:

Putin: Vyšinského na Ukrajině zatkli za jeho práci. Je to bezprecedentní a nepřípustné
V Kyjevě vykradli byt Kirilla Vyšinského
Ministerstvo zahraničí RF požádalo, aby Ukrajina neprodleně propustila Kirilla Vyšinského
SBU se snažila naverbovat novinářku RIA Novosti, která dorazila na soud s Vyšinským
Štítky:
názor, Kirill Vyšinský, Slovensko, Rusko, Ukrajina
Pravidla společenstvíDiskuse
Komentovat pomocí FacebookuKomentovat pomocí Sputniku
  • Komentář