18:28 18. října 2018
Akce v Bratislavě

Bez ohľadu na mediálnu kampaň podujatia k výročiu udalostí z roku 1968 Slovákov neoslovili

© Sputnik / Artur Bekmatov
Slovensko
Získat krátkou URL
Artur Bekmatov
9381

50. výročie vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa si Slovensko pripomenulo niekoľkými menšími podujatiami. Študenti svoje zhromaždenie nakoniec zrušili. S mimoriadnym prejavom sa obyvateľom Slovenska a Čiech prihovoril vopred nahratým príhovorom aj prezident Kiska.

Napriek intenzívnej medializácii výročia podujatia s ním spojené vyššiu pozornosť nepriniesli.

Lídr Nočních vlků Alexandr Zaldostanov
© Sputnik / Valeriy Melnikov
Študenti protest zrušili, matovičovci vybavili električku

Najpočetnejším podujatím malo byť zhromaždenie inciatívy NieJeNamToJedno. Podujatie bolo ohlásené ešte koncom júla ako protest proti založeniu európskej pobočky ruského motorkárskeho gangu Noční vlci na Slovensku, no pár dní pred protestom sa študenti rozhodli podujatie posunúť na 21. august. Zišlo aj z toho — dva dni pred výročím organizátori na facebooku oznámili, že podujatie sa ruší, študenti zapália sviečky pred budovou Právnickej fakulty UK a pripoja sa k niektorej z iných akcií.

Pred budovou PF UK sa doobeda konalo aj oficiálne kladenie vencov za účasti premiéra, predsedu NR SR a zástupcov ministerstiev. Na plote Úradu vlády, ako aj v priestore pred Prezidentským palácom na Hodžovom námestí boli inštalované dve od seba nezávislé výstavy fotografií. Obe s tematikou augusta 1968. „Ako malý som býval na dedine. Samozrejme, že sme s kamarátmi, napriek zákazu rodičov, išli obzerať vojakov. A tanky. Dostali sme cukríky a boli sme šťastní ako blchy," hovorí Ján, ktorý si prezeral fotografie na Hodžovom námestí. „Zakrátko som však z toho vyrástol a udalosti tých dní dodnes vnímam ako veľkú tragédiu našich národov," dodal.

Opačným smerom sa názor na udalosti spred pol storočia vyvíjal u pani Anky. „Najviac si pamätám nálady a emócie. Nádej z večera do rána vystriedali bezmocnosť a zúfalstvo. Bola som študentkou a hneď sme vyrazili do ulíc, kde bolo plno ľudí. Všetci sme sa báli, boli sme nahnevaní, no na druhej strane aj prekvapení, že je nás v uliciach toľko," hovorí dôchodkyňa. Podľa jej slov obsadenie Československa a pobyt sovietskych vojsk na našom území nikdy neschvaľovala a normalizáciu znášala ťažko. „Poviem Vám, ale úprimne, že za tridsať rokov toho bordelu, čo tu máme sa na to obdobie už nepozerám tak zle ako v minulosti. Skôr naopak," hovorí Bratislavčanka pri slávnej fotografii muža s odhalenou hruďou.

O niekoľko desiatok metrov ďalej, na Námestí SNP, zorganizovala happening opozičná OľaNO. Živá hudba či vystúpenie poslanca Jána Budaja verejnosť veľmi nezaujalo. Na námestí sa zišlo len niekoľko desiatok ľudí. Vyšší záujem bol len o stenu, kde mohli okoloidúci napísať na biely obrys tanku svoj odkaz k udalostiam augusta 1968. V drvivej väčšine prípadov išlo o negatívne ladené odkazy.

Súčasťou happeningu bola aj pravidelná jazda tzv. električky slobody. Od starej budovy národného divadla, cez Námestie SNP, Hurbanovo námestie a nábrežie Dunaja jazdil stroj zo šesťdesiatych rokov. Cestujúci si vo vnútri električky mohli pozrieť ďalšiu výstavu fotografií a započúvať sa do vysielania československého rozhlasu.

Chvála Kisku, kritika Zemana

Ešte pred odvysielaním zaujal mimoriadny príhovor prezidenta Kisku. Českí diváci si od Českej televízie doslova vypýtali vysielanie Kiskovho prejavu, nakoľko jeho český náprotivok v televízii nevystúpil.

Kiska vo svojom prejave ostro odsúdil vstup vojsk Varšavskej zmluvy, ako aj vývoj, ktorý nasledoval. „Po podpísaní Moskovského protokolu sa hororový film menil na krutú realitu normalizácie. Začala sa potláčať slododa tlače, prejavu či viery. Na pracoviskách sa rozbehli potupné previerky, desaťtisíce zamestnancov boli šikanované, vyhadzovali ich z práce, ich deti nesmeli študovať. Mnohí šikovní a vzdelaní ľudia emigrovali. Moc prevzali bezcharakterní jedinci opierajúci sa o sovietske bodáky," povedal Kiska, ktorého otec bol práve po roku 1968 podpredsedom Okresného národného výboru.

Navyše, súčasný prezident mal byť podľa medializovaných informácií v osemdesiatych rokoch funkcionárom Socialistického zväzu mládeže — mládežníckej organizácii komunistickej strany. Neskôr sa mal dokonca hlásiť do komunistickej strany, pričom podmienkou bolo formálne odsúhlasenie s prítomnosťou zahraničných vojsk v krajine.

V porovnaní s Kiskom bol Zeman po auguste 1968 z KSČ vylúčený a pre odmietavé postoje k vstupu a zotrvaniu vojsk v ČSSR mal niekoľkokrát problémy so zamestnaním. V roku 2018 si však paradoxne kriktiku vyslúžil Zeman a chválu Kiska.

Medzi rokmi 68 a 89 existuje paralela

Proces, ktorý koncom augusta 1968 vyústil do vstupu vojsk Varšavskej zmluvy, začal na prelome rokov 1967 a 1968. Dovtedajší prezident a šéf komunistickej strany Antonín Novotný postupne prišiel o svoje pozície a na čele strany ho vystriedal Alexander Dubček, na čele štátu zase Ludvík Svoboda. Z iniciatívy Dubčeka a jeho ľudí sa začali uvoľňovať politické pomery a započali aj prípravy na liberalizáciu ekonomiky.

Peter Dinuš z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied dodáva, že tento proces by nemohol vzniknúť bez udalostí v ZSSR, ktoré odštartoval N. S. Chruščov na XX. zjazde komunistickej strany. Akčný program KSČ bol podľa Dinuša stúpencami „obrodného procesu" chápaný ako model pozitívnej negácie prežitého, o moc a násilie opretého systému „stalinizmu". „Tzv. socializmus s ľudskou tvárou mal teda byť demokratickým, humánnym, „antistalinistickým" socializmom. V skutočnosti bol tento projekt cestou opustenia základných pilierov na ktorých socializmus stál," hovorí politológ pre Sputnik a dodáva, že medzi rokmi 1968 a 1989 existuje paralela, nakoľko vývoj naštartovaný v roku 1968 smeroval k reštaurácii kapitalizmu.

Vývoj v Československu však v zahraničnej politike podľa Dinuša nesmeroval k vlastnej socialistickej ceste po vzore Juhoslávie vedúcej tzv. Hnutie nezúčastnených krajín. Reálnou mohla byť aj možnosť vystúpenia z Varšavskej zmluvy s následnou snahou československého vedenia o neutralitu podľa spôsobu Rakúska. Ako hovorí Dinuš, Československu boli podobné úvahy podsúvané od západných krajín. „Podobnou predstavou bola cesta tzv. finlandizácie Československa, t. j. predstava štátu, ktorý nemá rovnaké spoločenské zriadenie ako ZSSR, je však s týmto štátom v priateľských vzťahoch. Takéto scenáre mali v daných podmienkach „obrodného" procesu svoje opodstatnenie. Ich realizácia by však narušila status quo, ktorý bol dohodnutý na konferencii najvyšších predstaviteľov Spojených štátov amerických, Veľkej Británie a Sovietskeho zväzu v Jalte roku 1945. Sovieti takéto narušenie odmietali pretože v podmienkach studenej vojny, ktorú viedli západné kapitalistické mocnosti na čele s USA proti ZSSR, mohlo viesť k tzv. domino efektu a k politickému násiliu," dodáva politológ.

Jak na Slovensku vzpomínali na srpen 1968
© Sputnik / Artur Bekmatov
Kľúčové postavy Pražskej jari — Josefa Smrkovského, Františka Kriegla a Alexandra Dubčeka Dinuš zaraďuje k pravicovej časti vedenia KSČ, ktoré v tom čase malo čo do rozloženia síl „navrch". „Mysleli si, že reprezentujú ľud o obdiv ktorého usilovali, zvlášť dvojtvárny, kolísavý a nerozhodný Dubček, ktorý sa stal maskotom tzv. progresívnych síl zameraných proti „konzervatívcom", „dogmatikom" alebo „stalinistom". Týmito označeniami nálepkovali všetkých, ktorí sa stavali kriticky a odmietavo voči „obrodnému" procesu," hovorí.

Oproti tomuto krídlu strany stála skupina okolo Vasila Biľaka. Neskôr, po vstupe vojsk sa do popredia dostáva ďalší Slovák Gustáv Husák — najprv do čela strany a neskôr aj na čelo štátu. „Husáka hodnotím ako revolučného, realistického politika a štátnika, ktorý nebol vo vleku udalostí tak ako Dubček, ale dokázal stanoviť komunistickej strane jasný smer postupu," dodáva Dinuš.

Spájanie Ruska a ZSSR je účelové

Udalosti z augusta 1968 boli na Slovensku a v Česku častokrát využívané aj na šírenie rusofóbie. V období do roku 1989 Dinuš rusofóbiu vysvetľuje tým, že Rusi boli najprednejším národom ZSSR, teda štátu, ktorý bol medzináronopolitickým garantom socializmu. „Útok na Rusov bol zároveň nepriamym útokom na socialistický ZSSR," hovorí Dinuš.

Trend rusofóbie v spoločnost však nabral na intenzite najmä v posledných rokoch, keď je Rusko vykresľované ako bezpečnostná hrozba. Toto zase politológ vysvetľuje zmenou geopolitickej orientácie bývalých socialistických krajín. „Slovenská aj Česká republika sú satelitmi Spojených štátov amerických a protiruská propaganda je tu ideologickým výrazom boja medzi dvomi kapitalistickými štátmi — USA a Ruskou federáciou," hovorí politológ a dodáva: „Spojovanie situácie súčasného Ruska so situáciou bývalého ZSSR je čisto účelové."

Názor autora se nemusí shodovat s názorem redakce

Více:

Slovenský expremiér: Kdybych v roce 1968 dostal rozkaz, střílel bych na sovětské vojáky
Dcera Koněva: Ručím hlavou, že otec neřídil průzkumnou operaci v roce 1968
Ruské echo vpádu do Československa 1968
Boris Orlov: 21. srpna jsem spolu s tankovým konvojem mířil na Prahu
Štítky:
dějiny, 21. srpen 1968, Pražské jaro 1968, Gustáv Husák, Alexander Dubček, Miloš Zeman, Andrej Kiska, SSSR, Československo, Slovensko
Pravidla společenstvíDiskuse
Komentovat pomocí FacebookuKomentovat pomocí Sputniku