Dotknú sa našej ekonomiky clá USA? Ich dôvodom je podľa ekonóma obava USA z Nord Stream 2

Po clách na hliník a oceľ môžu prísť spoza Atlantiku aj clá na autá dovezené z EÚ. Za americkými ekonomickými opatreniami namierenými proti EÚ treba vidieť tlak Američanov na to, aby upustili od budovania plynovodu Nord Stream 2, hovorí profesor Peter Staněk z Ekonomického ústavu SAV.

Clá na dovoz hliníka (vo výške 25%) a ocele (vo výške 10%), ktoré americký prezident Trump zdôvodňuje národnou bezpečnosťou vyvolali mnoho negatívnych reakcií. A to nielen v krajinách, voči ktorým sú nové clá uvalené, ale aj v samotných Spojených štátoch. Ihneď po ich uvalení napríklad odstúpil hlavný poradca Bieleho domu pre hospodárske otázky Gary Cohn.

Na Slovensku by sa clá mohli najviac dotknúť bratislavského Volkswagenu a košického US Steel.

Bezprostredný dopad na Slovensko nebude

Inštitút finančnej politiky opatrenia nazval „obchodnou vojnou USA so zvyškom sveta. Peter Staněk tvrdí, že clá na hliník a oceľ nebudú mať bezprostredný dopad na Slovensko či na závody sídliace u nás. „Skôr tu treba uvažovať v inom kontexte a to sú tlaky amerického prezidenta na to, aby sa americké spoločnosti stiahli z iných krajín, a aby sa vrátili do USA, S tým súvisí daňová politika a rôzne zdaňovanie ziskov vytvorených v USA a v zahraničí. Ten rozdiel je veľmi veľký — 41% zdanenie v zahraničí a 18% zdanenie v USA," hovorí ekonóm.

Ako ďalej dodáva otázne je, čo bude nasledovať po clách na hliník a oceľ. Podľa Staněka to môžu byť clá na autá, ktoré už medzičasom prezident Trump avizoval na jednom z predvolebných mítingov. Tieto clá by sa mali vyšplhať až na úroveň 25%. Ani takéto clá ale ešte nemusia mať priamy dopad na slovenskú ekonomiku, a to i napriek tomu, že pomer vyvezených áut do zámoria k HDP má Slovensko zo všetkých krajín EÚ najvyšší — na úrovni 1,7%. Z bratislavského Volkswagenu ide do zámoria približne 20% produkcie.

Dopad ciel by podľa Inštitútu finančnej politiky predstavoval 0,03-0,11% HDP.

„Otázka ale znie: nebude pokračovať ďalšie rozširovanie prípadných ochranných ciel a ako dlho majú ochranné clá trvať," pýta sa Staněk a dodáva: „Pokiaľ by šlo o rozširovanie ochranných cieľ a to by sa týkalo predovšetkým dovozu európskych áut a zasiahlo by to všetky nemecké automobilky, potom by sme mohli začať hovoriť o väčšom dopade. V tom prípade by dôsledky mohli byť už citeľnejšie a mohli by sme hovoriť o určitom obmedzení výroby, lebo trhy na predaj takýchto nových drahších vozov, keďže väčšinou ide o SUV-čka, sa bude hľadať ťažko — v Ázii, v Južnej Amerike a v Európskej únii už vôbec nie."

Dôvodom je ruský plyn

Práve hrozba možného ďalšieho stupňovania a tým aj zvyšovania dopadu opatrení môže byť tým, čo chce Trump u európskych spojencov dosiahnuť. Dôvodom je napredujúci projekt výstavby plynovodu Nord Stream 2 z Ruska do Nemecka. Jeho dokončenie by znamenalo, že Európa dá košom americkému skvapalnenému plynu. „Jedným z hlavných dôvodov zavedenia ciel je otázka plynovodu Nord Stream 2, teda ochoty EÚ kupovať americký skvapalnený plyn. Američania venovali obrovský objem investícií do vybudovania ťažby plynu cez systém frakovania. Stavajú obrovský podnik na skvapalňovanie plynu v Chesapeake Bay. Navrhli vybudovanie veľkej flotily, ktorá by vozila skvapalnený plyn z USA do Európy. Pokračujú práce v Terste, Marseille a niektorých ďalších prístavoch na vybudovanie terminálu na transformáciu kvapalného plynu na plynné skupenstvo. Keby ale Európa prešla na väčšiu spotrebu ruského plynu z Nord Stream 2 znamenalo by to, že väčšina týchto projektov je zbytočná a neprinesie očakávané zhodnotenie pre americkú stranu. V tom treba vidieť jednu z kľúčových príčin, prečo sa zavádzajú ochranné clá voči Európe," hovorí profesor.

Podľa jeho slov dokončenie plynovodu významne ovplyvní geopolitickú situáciu v Európe. Nielen pozíciu Ukrajiny, ktorá má teraz kľúčové postavenie pri tranzite ruského plynu do Európy, ale aj vzťahy Nemecko-Rusko a EÚ-Rusko.

„Rad think-tankov priznáva, že problém Nord Stream 2 a problém dopravy plynu do Európy je jeden z kľúčových faktorov, ktorý určuje budúcu energetickú stratégiu Európskej únie. Preto je dôležitý ďalší vývoj — neustúpi nemecká strana a dokončí budovanie Nord Stream 2? Zvýši objem nákupu plynu z Ruska," pýta sa profesor a dodáva: „Dokonca aj pri zachovaní určitého tranzitného rozsahu cez Ukrajinu to možnože bude znamenať pritvrdenie z americkej strany ďalšími akciami."

Názor autora se nemusí shodovat s názorem redakce