Widgets Magazine
19:35 24. srpna 2019
Slovenský politolog, filozof a doktor Ľuboš Blaha

Blaha: Musíme bojovať za priateľské vzťahy s Ruskom a za sebavedomé postoje voči Západu

© Foto: Facebook account of Ľuboš Blaha
Slovensko
Získat krátkou URL
121052

Podľa vládneho poslanca stoja kolegovia zo Smeru a SNS v spore s ministerstvom zahraničia za ním a nikto nezahlasuje za rusofóbny materiál, za aký Blaha návrh novej Bezpečnostnej stratégie považuje. Pre Sputnik dodáva, že Slovensko by malo bojovať za priateľské vzťahy s Ruskom.

Začiatok roka priniesol ostrý politický spor. Nie však medzi koalíciou a opozíciou, ale medzi poslancom vládneho Smeru Ľubošom Blahom a ministerstvom zahraničia, ktoré takisto spravuje Smer. Problém je v návrhu novej Bezpečnostnej stratégie, ktorej predkladateľom je práve ministerstvo. Na poslancovu ironickú kritiku ministerstvo reagovalo — diplomaticky povedané — nediplomaticky.

Vládnemu poslancovi sa nepozdáva rusofóbny tón a prílišné upínanie sa na NATO a USA, ktoré sa tiahnu celým dokumentom.

Smer nebude hlasovať za rusofóbny dokument

Blaha pre Sputnik hovorí, že jeho poslaneckí kolegovia zo Smeru krútia hlavami nad „agresívnou komunikáciou ministerstva voči koaličným poslancom" a dodáva, že stoja za ním. „Zachytil som reakcie kolegov zo SNS, ktorí sú takisto prekvapení, čo to stvára rezort. Je to zo strany rezortu neprofesionálne a politicky absurdné, keďže sa sami vmanévrovali do tábora liberálnych slniečok a najväčších nepriateľov Smeru a vlády. Voliči Smeru sú z toho rozčarovaní," hovorí poslanec.

Smer má zo strán najvyšší počet poslancov — momentálne 48 — teda takmer tretinu kresiel. Blaha hovorí, že podľa toho, ako pozná názory kolegov z poslaneckého klubu, tak za rusofóbny a jednostranný materiál nebude hlasovať nikto z nich. Ďalším problémom, ktorí koaliční poslanci vnímajú je vzťah ministerstva k parlamentu. „Akoby bol v parlamentnej demokracii parlament len nejakou handrou, s ktorou si môžu robiť, čo chcú — sú ochotní s nami debatovať, ale zmeny robiť nebudú, iba nám idú zvestovať svoju pravdu. To je absurdné. Takto predsa parlamentná demokracia nefunguje, že úradníci budú diktovať poslancom, čo máme robiť," hnevá sa Blaha.

Ako ďalej dodáva, návrh Bezpečnostnej stratégie SR zrejme zostane „zamrznutý" na vláde a do parlamentu sa teda ani nedostane. „Keby ale do parlamentu nejakým zázrakom BS SR prešla, ja budem celkom isto hlasovať proti," hovorí poslanec.

Kritika sociálnej nespravodlivosti = extrémizmus?

Rozporuplné reakcie vyvolalo nielen rusofóbne zameranie a militaristický slovník, ale takisto aj formulácia extrémistickej hrozby. Návrh novej bezpečnostnej stratégie obsahuje napríklad upozornenie, že extrémistická scéna kriticky poukazuje na „sociálnu nespravodlivosť a odtrhnutosť politických a ekonomických elít od problémov radových občanov". Čo to znamená? Že politické zoskupenia, ktoré kritizujú napríklad zvýšené platy poslancov poukazujúc zároveň na nevyhovujúci stav nemocníc či železníc môžu byť veľmi ľahko označené ako extrémistické zoskupenia predstavujúce bezpečnostnú hrozbu.

Aj toto bola jedna z pasáží, voči ktorým sa Blaha neúspešne ohradil: „Ak sa v BS SR objaví, že extrémizmus je o upozorňovaní na sociálnu nespravodlivosť a odtrhnutosť elít, je to jasná facka ľavičiarom a antiglobalistom. Aj preto som tento odstavec chcel zo stratégie ešte v čase pripomienkového konania celý vyhodiť."

Poslanec pre Sputnik prezrádza, že jeho taktikou bolo predostrieť najprv ľahšie požiadavky a na osobnom rokovaní požadovať tvrdšie zásahy. „Lenže rezort arogantne odpálil aj moje minimálne požiadavky, ktoré boli v súlade s programovým vyhlásením vlády, čiže som pochopil, že tadiaľto cesta nevedie — že oni nechcú meniť nič," hovorí Blaha a dodáva: „Prerušil som v tejto veci s rezortom komunikáciu a d tej chvíle robil všetko preto, aby tento dokument nikdy nedošiel do parlamentu, to bola jediná možná politická cesta, ako ho zarezať. Ak sa niečo nedá zreformovať, treba to zrušiť. BS SR je zlý text, ktorý obmedzuje alternatívy a vytvára z iných názorov extrémizmus. Ľavica takéto niečo nesmie dopustiť. Musíme bojovať za priateľské vzťahy s Ruskom a za sebavedomé postoje voči Západu. Nie sme žiadni pudlíci USA, Slovensko má svoje záujmy a svoju česť."

Analytik: treba zvážiť zapojenie mimovládok do prípravy stratégie

S Blahovou kritikou dokumentu súhlasí aj František Škvrnda z Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity. Ministerstvo hodnotí ako háklivé na kritiku, no podľa jeho slov kritika ministerstva zahraničia nesmie byť v spoločnosti tabu. „V spoločnosti, politických silách, hospodárskych a kultúrnych kruhoch, akademickej sfére a pod. totiž existujú rozdielne názory na to, ako riešiť meniace a vyvíjajúce sa problémy — čo je prirodzené a musí sa o tom aj diskutovať. Predstavme si, že dôjde k narastaniu problémov v a najmä v NATO a my sa pritom nemôžeme oháňať tým, že v Bruseli či Washingtone majú názor, ktorý musíme prijať. Svet v roku 2019 — aj problémy Slovenska — sú iné než boli v predchádzajúcich rokoch, ale v duchu novej Bezpečnostnej stratégie sa to podľa mňa vôbec neprejavuje," hovorí Škvrnda.

Na druhej strane ale analytik dodáva, že prax na Slovensku je taká, že podobné dokumenty sú určené najmä pre zahraničie, a tým pádom je garantom takýchto dokumentov ministerstvo zahraničia. Možným riešením by bolo presunutie tejto kompetencie na Bezpečnostnú radu štátu. Škvrndovi sa však nepozdáva aj ďalšia vec: participácia mimovládok na formulovaní tohto typu dokumentov: „Treba zvážiť aj široké zapojenie mimovládnych organizácií do prípravy stratégie. Väčšina z nich žije z príspevkov vlád (často aj zo zahraničia) a rozmýšľa, hovorí i píše tak, aby za svoje výplody obdržala aj v budúcnosti patričný groš."

Ďalším problémom, na ktorý už poukazoval aj Blaha je vykresľovanie ruskej hrozby. Podľa Škvrndu je to zjednodušený pohľad ovplyvnený hlavne západným mediálno-politickým prúdom, ktorý je pod vplyvom USA a NATO. Ako ďalej dodáva univerzitný pedagóg, aj na tomto príklade vidno, že na Slovensku chýba skutočný expert na Rusko, ktorý by mal objektívny pohľad.

Ak autori dokumentu venovali Rusku prehnanú pozornosť, tak v prípade iných hrozieb platí presný opak. Škvrndovi chýba formulácia vnútorných hrozieb, ktoré pôsobia v domácich podmienkach. „Hoci v stratégii to nie je priamo napísané, naše ozbrojené sily pripravujeme ako doplnok expedičných síl na rôznych miestach Európy (sveta), ktoré s našou bezpečnosťou majú máločo spoločné," hovorí analytik a vzápätí dodáva: „Načo je naša účasť v Afganistane, kde sa vedie už osemnásty rok neúspešná vojna? Čo tam získajú naši vojaci za skúsenosti potrebné pre bezpečnosť Slovenska? Solidarita je potrebná, ale v tomto prípade ide o falošnú solidaritu so silami, ktoré problémy a starosti sveta neriešia, ale finančno-právno-informačným diktátom presadzujú len svoje záujmy a ktoré žiaľ „neváhajú" niekedy nepremysleným spôsobom použiť aj ozbrojenú silu."

Názor autora se nemusí shodovat s názorem redakce

Více:

Zachariaš: Buďme rádi, že Rusko zabrání možným útokům, kterým velí lidé jako generál Pavel
Británie poskytne Slovensku radary? Řešení je osvědčené v boji, tvrdí na britské ambasádě
Peklo, bordel, Slovákistán: Slováci po odvolání Vaneka dávají hlasitě najevo svůj názor
Štítky:
názor, bezpečnost, NATO, Ľuboš Blaha, EU, Slovensko, Rusko
Pravidla společenstvíDiskuse
Komentovat pomocí FacebookuKomentovat pomocí Sputniku
  • Komentář